Strieľal góly za bratislavskú Červenú hviezdu a pomohol jej vrátiť sa do I. SNL. Na čele s trénerom Jurajom Szikorom, ktorý si potom šiel presadnúť na lavičku Dunajskej Stredy. A práve on zohral kľúčovú úlohu v tom, že mladý (mal 21 rokov) útočník Tibor Jančula ho nasledoval do DAC a dal prednosť Dunajskej Strede pred ďalšími ponukami.

„Mal som ponuky z Brna, bratislavského Interu i DAC. Ďuri Szikora ma spolu s Pištom Maixnerom vzal do Dunajskej Stredy,“ priblížil svoj príchod na Žitný ostrov Jančula.  Odvtedy prešlo už 24 rokov a aj dnes tvrdí, že to bola dobrá voľba: „Aj s odstupom času vravím, že som sa vtedy rozhodol správne. Bol to z mojej strany dobrý krok do vrcholového futbalu,  urobil som správne rozhodnutie.“

Po odchode Mariána Takáča a Attilu Belanského sa otvoril priestor v útoku Dunajskej Stredy, čo šikovný mladík  využil. Tréner Szikora ho hneď v prvom kole hodil do prvoligovej rieky, debutoval v Prahe proti Bohemiansu (2:2). Pri premiére si nevysoký hráč odkrútil plných deväťdesiat minút. V ďalšom stretnutí doma proti Baníku Ostrava strelil svoj premiérový gól v najvyššej súťaži. Veľkú radosť však z neho nemal, pretože DAC utrpel zdrvujúcu porážku 1:5.

Všetko si však vynahradil v 6. kole, keď Dunajská Streda privítala doma bratislavský Slovan a domáci vyhrali 2:0, pričom strelcom oboch gólov do belasej siete bol práve Jančula. „Pamätám si, ako keby to bolo dnes. Pred prvým gólom som dostal krásny center od Peťa Fiebera a trafil som hlavou. Druhý sa zrodil po brejku, keď som šiel sám na brankára, na mladého Šaňa Vencela a nájazd som premenil. Bol to krásny zážitok. Štadión bol vypredaný, aj Slovan v tej sezóne bojoval o titul,“  autenticky sa vracia k vtedajšiemu duelu. A diváci určite nezabudli ani na jeho efektné salto v spomínanom zápase. „Saltá som skúšal už aj v Červenej hviezde a potom i v ďalších tímoch. Nerobil som to pri každom góle, len vtedy, keď som mal z neho mimoriadnu radosť,“ hovorí na margo akrobatických kúskov na trávniku.

Keď prichádzal do DAC, v tíme bolo množstvo ostrieľaných hráčov, „mazákov“. Ako sa k nemu, k mladému „bažantovi“ , správali? „Hierarchia starí - mladí v tých časoch ešte platila viac ako dnes. Na druhej strane, keď „mazáci“ videli, že mladý má istú futbalovú kvalitu, bez problémov ho vzali medzi seba.“

V sezóne 1990/91 si mužstvo DAC počínalo veľmi dobre, tri kolá pred koncom ešte viedlo ligovú tabuľku a napokon z toho bola štvrtá priečka. „Bolo to nad očakávanie, pretože rok predtým sa vlastne mužstvo zachraňovalo. Juraj Szikora ako tréner však priniesol nových hráčov, oživenie do tímu, škoda, že sme nezvládli záver, hlavne zápasy s Interom a v Olomouci,“ hovorí 45-ročný bývalý hráč, ktorý sa môže pochváliť 29 štartmi v slovenskej reprezentácii a deviatimi gólmi.

S klubom sa lúčil po troch sezónach, po poslednom ročníku federálnej ligy, keď si to namieril do Viktorie Žižkov. Tri roky strávené v DAC považuje za veľmi dobre prežitý čas, vďaka ktorému sa etabloval v najvyššej súťaži. „Veľmi rád si na to obdobie spomínam. Bola to federálna liga, ktorá mala svoju úroveň. Mal som okolo seba veľa kvalitných spoluhráčov na čele s Rudom Pavlíkom, Peťom Fieberom, Peťom Kašparom, Ďusom Šimonom, Stanom Lieskovským. Dobrá partia, skvelé divácke zázemie, jedno z najlepších vo vtedajšom Československu.“

Na štadión DAC potom zavítal až približne po šiestich rokoch, vo farbách bratislavského Slovana. „Ako súper DAC som hral v Dunajskej Strede iba raz. Bolo to v roku 1999 so Slovanom. Už vtedy sa však začali ozývať z hľadiska isté národnostné trenice medzi Maďarmi a Slovákmi, čo za mojich čias v DAC nebývalo. Žiaľ, pretrváva to do dnešných dní a prechádza až do extrému. Škoda, že si pár výrastkov, s prepáčením, otvára hubu. Dunajská Streda je maďarský región na Slovensku, a tak by to malo aj ostať. S  tým transparentom to nebolo v poriadku. Futbal by sa nemal miešať s politikou.“

Čo hovorí Jančula na súčasné dianie v dunajskostredskom klube? „Som rád, že tam prišiel silný sponzor a chystá sa prestavba štadióna. Len mi je trocha ľúto, že v štruktúrach klubu chýbajú hráči z mojej éry. Myslím si, že mnohé mená z federálnych čias boli väčšie, než tie zo slovenskej ligy, ktoré sú teraz v klube.“

Okrem toho, že trénuje v ŠK Slovan Bratislava mladší dorast, sa venuje aj podnikaniu v oblasti gastronómie. Ako sa mu darí? „V podnikaní je to z roka na rok ťažšie, to hádam ani nemusím zdôrazňovať. Mojím šťastím je, že mám šikovnú manželku, ktorá drží v našom podnikaní opraty. Takže to ide len vďaka nej,“ odpovedá.

Kto je Tibor Jančula

Syn bývalého futbalistu začínal s futbalom v rodnom Bernolákove (dátum narodenia 16. jún 1969) a v Ivanke pri Dunaji. Seniorskú dráhu odštartoval v drese Červenej hviezdy Bratislava, odkiaľ prestúpil v lete 1990 do DAC Dunajská Streda. V jeho drese si odkrútil tri federálne ročníky, odohral 76 zápasov a strelil 16 gólov. V roku 1993 sa stal hráčom Viktorie Žižkov, odkiaľ prešiel o dva roky neskôr do Casina Salzburg, kde sa stal rakúskym majstrom. Na domáce trávniky sa vrátil v roku 1997, zamieril do Slovana, ale čoskoro sa opäť vydal za hranice - Fortuna Düsseldorf (1997), SK Beveren (1998). Potom prišla súvislejšia etapa v Slovane (1998 - 2001), keď získal slovenský titul i Slovenský pohár. Nasledovala krátka zastávka vo Ferencvárosi (2001/2002). Záver kariéry si odkrútil v Družstevníku Báč. Po jej skončení sa začal venovať podnikaniu i trénerstvu, vypomáhal Bernolákovu, ako hlavný tréner viedol PFK Piešťany, ale vydržal iba tri mesiace. Momentálne je trénerom mladšieho dorastu ŠK Slovan Bratislava. Za  slovenskú reprezentáciu odohral 29 zápasov, strelil 9 gólov. Tretí v ankete najlepší futbalista roka (1997).

Ladislav Harsányi