V SAE ste odohrali dva medzištátne zápasy s Ugandou (1:3) a Švédskom (0:6). Čo ste okrem nich absolvovali?

„Každý deň sme mali tréning, ale celé sústredenie bolo zamerané na futbalovú stránku, taktiku. Jeden deň sme strávili v Dubaji, kde sme si navštívili nákupné centrum pri Burj Khalife.“

Vráťme sa v stručnosti k prvému zápasu s Ugandou.

„Škoda začiatku, súper sa rýchlo dostal do dvojgólového vedenia a tá eufória im vydržala do 60. minúty. Takmer všetko im vychádzalo. Nám sa, naopak, oveľa ťažšie dostávalo do zápasu. Škoda tretieho gólu, ktorý sme inkasovali práve v čase nášho najväčšieho tlaku. Padol zo štandardnej situácie, z ktorej by sme nemali inkasovať. Tá trefa dala novú krv do žíl súperovi a  výsledok si už ustrážil. Škoda hlavne výsledku, lebo tri-jedna je podľa mňa krutý výsledok, aj keď Uganda bola futbalovejšia. Ale podľa mňa by sme mohli pridať ešte gól navyše, alebo nedostať ten tretí.“

V každom prípade to bol tvoj reprezentačný debut...

„Určite to bude krásna spomienka, bohužiaľ s menším tŕňom. Teraz ma to ešte mrzí, ale po čase bude určite pekné pripomenúť si na prvý reprezentačný štart. Verím, že nebol posledný, a že pridám ďalšie a ďalšie.“

Ten druhý si hneď aj pridal, hoci proti Švédom to nebol oficiálny zápas. A výsledkovo dopadol ešte horšie...

„Prvý polčas bol v podstate celkom dobrý. Švédi mali jednu strelu na bránu, z čoho dali aj gól. Naopak, my sme zahodili penaltu a mali sme dve-tri dobré príležitosti, ktoré však zostali nevyužité. V polčase sme si mysleli, že druhé dejstvo bude prebiehať rovnako a Švédi budú držať výsledok. Poriadne nás prekvapili a my sme tiež spravili veľmi netaktické veci. Aj po treťom inkasovanom góle sme sa snažili urobiť niečo so zápasom. Mali by sme sa asi stiahnuť, ukľudniť sa. Naopak, boli sme rozhádzaní. Súper veľmi dobre hľadal naše medzery, ktorých bolo dostatok. Nakoniec ich aj našiel a súkal nám jeden gól za druhým. Nepamätám si, že by bola šanca, ktorú by nepremenili, aj keď náš brankár veľa pochytať ani nemohol. Skôr to bolo o nás, nepokryli sme hráčov. Strašne ma mrzí a štve taký výsledok. Bola to dobrá facka, ale treba sa z toho spamätať a dať sa dokopy. Treba ‚makať‘ a raz to Švédom vrátiť.“

Keby sme hľadali nejaké pozitívum v súboji so Švédmi, v hodnotení denníka Šport si dopadol najlepšie z hráčov slovenského tímu.

„Trošku ma prekvapilo ako sa mi darilo hrať s loptou. Pred zápasom som nečakal, že budem mať toľko priestoru. Celkom mi ho aj dopriali Švédi, aj som si ho vedel nájsť. Hralo sa mi dobre, a myslím si, že prvý polčas bol presne podľa mojich prestáv. Druhý inkasovaný gól ma hnevá, mohol som byť bližšie k protihráčovi, ktorý to trafil spoza šestnástky. Lopta mu nádherne skočila, trafil do vinkla. Pozitívne hodnotenie bolo aspoň slabou náplasťou, ale ten druhý polčas bol veľmi zlý. Hodnotenie ma potešilo, ale keď prehráte 6:0, tak tam nemôžete hľadať pozitíva. To je katastrofa.“

Čo hráčom povedal tréner Kozák po sústredení? S čím ste sa rozlúčili, prípadne tebe osobne niečo povedal?

„Mne konkrétne nepovedal nič. Každému poprial, aby sa nám vyhýbali zranenia a aby sme ďalej pracovali na sebe. Povedal, že to bola dobrá facka, z ktorej sa musíme poučiť. Netreba mať hlavu v smútku, ale ďalej na sebe pracovať, zlepšovať sa a dokázať v kluboch, že patríme medzi najlepších. Chcel, aby sme mu stále vyskakovali do očí a aby mal príjemné problémy s nomináciou do áčka.”

Kvôli reprezentačnému zrazu si vynechal prvý týždeň zimnej prípravy s naším mužstvom, zameraný hlavne na fyzickú silu.

„Verím, že mi to nebude chýbať a dobehnem to. Odohral som jeden celý zápas vo veľmi dobrom tempe. Určite mi chýbali spoluhráči a teraz sa cítim, akoby som po roku prišiel do nového mužstva, veď sú tu aj noví ľudia. Teraz je prvoradý tréning, postupne sa do toho určite dostanem. Verím, že o pár dní so ani nevšimnem, že som bol preč.“