Funkcie spíkra sa preto ujal Nagy Krisztián. Podotknem, že náš vzťah s vtedajším vedením bol vtedy ešte v rámci normy...

Bola to aj pre mňa príležitosť dostať sa do kabínky a keďže pobyt v nej má svoje čaro a ja som si tie chvíle náležite vychutnával.

Nepamätám sa na nášho súpera v zápase o ktorom bude reč, ale identita nášho súpera i tak nie je v nasledujúcom príbehu dôležitá...

Pred zápasom som si teda veselo hopkal po schodoch do kabínky, kde už sedel Krisztián. Podľa zvyku mal dolaďovať svoju úvodnú reč...

Zaregistroval som však, že príliš často prepína káble - z jednej zástrčky do druhej. Pozrel som cez okno na informačnú tabulu... Ach, jaj!

,,Nefunguje?“ - pýtam sa úplne zbytočne.

,,Nie veru! Rozumieš sa tomu? - pýta sa ma s nádejou. 

,,Ehm...“ - znie moja odpoveď. Ehm rovná sa nie.

Pre ilustráciu: Informačná tabuľa s príslušenstvom, bola aktivovaná v čase, keď by ľudia reagovali pri vyslovení slova „HDMI-kábel“ nasledovne: „Díík more, ty mi nadávaš? Hej, to mi nerob brácho!?“...

Krisztián sa „hral“ s káblami, aké som videl naposledy v sklade môjho otca, kde mal hudobnú aparatúru s kúskami aj zo šesťdesiatych rokov...

Zúfalstvo a beznádej. Skúšame všetko. Nič nepomáha. Začiatok zápasu sa nezadržateľne blíži. Voláme Bíró Tomimu. Jeho príchod odhadujeme na 25. minútu prvého polčasu... Damned!!!

Voláme pár ľudí na pomoc, ale nikto sa nechytá...

A prichádza chvíľa, ktorej sme sa obávali.

Do kabínky vchádza Bugán Kinga, družka viceprezidenta klubu, Barnabása Antala. Nie je ešte vytočená, ale jej pocity viem pochopiť. V prípade nefunkčnosti tabule počas zápasu totiž hrozí pokuta a možno aj kontumácia zápasu a my alternatívu za pokazenú časomieru nemáme!

Zápas začal. Viceprezidentova družka má asi pocit, že to robíme naschvál. Pravdupovediac, na jej mieste, by som si to myslel aj ja... Keby však tušila, že my nevieme takúto starú rárohu poriadne ani znefunkčniť! Maximálne surovou silou...

Na chvíľu si predstavujeme, že by sme boli príčinou kontumácie zápasu...  Bŕŕr´! Bože, pomôž nám!

Kinga je už značne napätá a my sme preto radšej ticho... Prebieha približne dvadsiata minúta zápasu. Krisztián poctivo hlási prebiehajúci čas. Ani nevnímam, ako prebieha zápas.

Na „zníženie“ našej nervozity vchádza do kabínky už asi tretí človek a aj jeho návšteva má rovnaký scenár, ako predchádzajúce.

„Čaute, nefunguje to?“ - jesto otázka.

„Nie!“ - to jest naša odpoveď.

„,Tak, čaute a veľa šťastia!“ - znie ich rozlúčková veta okorenená distingvovaným úsmevom.

Damned!!!

Heuréka! Prichádza Bíró Tomi! Prevezme starú rárohu a s káblami urobí pár šialených núdzových ťahov. Radšej sa na to nepozerám... Stopercentne nie je „predpisové“, ako Tomi kúzli s rárohou...

Juchú, informačná tabuľa sa spúšťa!

Malá dráma v nás doznieva až do konca zápasu... Hanbu sme odvrátili, lepšie povedané, odvrátil ju Bíró Tomi.

Ak dobre viem, razantnejšie úpravy na starej technike sa urobili až po príchode nového vedenia, na jar minulého roka. Krisztián, takto interaktívne, oprav ma, alebo potvrď túto informáciu a dopíš ju do článku...

Pri odchode som mal pocit, že to bude pre nás nadlho najväčšia nepríjemnosť v kabínke hlásateľa.

Mýlil som sa, ale o tomto príbehu niekedy inokedy...