Michalovce sme porazili najtesnejším rozdielom. Ako hodnotíš sobotňajší duel?

„Bolo fantastické opäť nastúpiť v domácom prostredí a zaknihovať víťazstvo pred vlastnými fanúšikmi. Osobne som mal veľmi dobrý pocit z toho, že som k úspechu mužstva tentoraz prispel ešte väčšou mierou. Prvý polčas bol vyrovnaný, v rýchlom slede padli dva góly, aj keď inkasovaný gól bol dosť zbytočný. Po vylúčení hosťujúceho hráča sme si vytvorili výraznú prevahu a vedeli sme, že ak sa nám podarí udržať hostí pod tlakom, časom príde aj gól. To sa napokon aj podarilo.“

Bol si pri všetkých troch kľúčových okamihoch stretnutia - pri penalte, červenej karte aj víťaznom góle. Ako si videl tieto momenty?

„Už som ich viackrát videl zo záznamu. Gólová situácia je jasná, k tomu niet čo dodať. Pri jedenástke som si dobre posunul loptu, obranca ku mne pristúpil neskoro a trafil ma. Nebol to surový zákrok, ale rozhodca mohol odpískať penaltu s kľudným svedomím. Aj vylúčenie bolo v poriadku, pretože faul bol tesne pred šestnástkou. Myslím si, že v oboch prípadoch to bolo správne rozhodnutie.“

Dosiahol si svoj druhý gól v drese DAC-u, ten prvý padol ešte v úvodnom kole v Žiline. Vtedy si trafil pravačkou, teraz si sa presadil hlavou. Prešlo medzitým šestnásť zápasov...

„Skutočne som na druhý gól čakal dosť dlho. Už som bol z toho mierne nervózny, pretože veľmi rád strieľam góly. Povedal by som, že je to moja silná stránka a keď som pôsobil v zahraničí, často som napínal siete súperov. Tréner mi prejavil dôveru, sobotňajší duel bol tretí v rade, v ktorom som odohral celých deväťdesiat minút a môj gól už takpovediac visel vo vzduchu. Na ihrisku som sa totiž cítil čoraz lepšie, pred zápasom som bol v pohode. Myslím si, že dobrú formu som potvrdil aj v zápase.“

Nepatríš medzi najvyšších hráčov. Darilo sa ti aj v minulosti strieľať góly hlavou?

„Dalo by sa povedať, že áno. Z tých približne osem až desať gólov, ktoré som strelil v Holandsku, padli tri-štyri hlavou. Moja hra hlavou je na celkom dobrej úrovni. Nie som síce vysoký, ale väčšinou som dostal od spoluhráčov dobré prihrávky, takže som ani nemusel na lopty skákať.“

V prvých dvoch stretnutiach na vynovenom štadióne sme strelili štyri góly, ale až ten posledný z tvojej hlavy padol do bránky priamo pred fanklubom...

„Áno, takže aj toto bol historický moment. Milujem strieľať góly priamo pred fanklubom, má to svoje čaro. Ľudia sú tesne pri ihrisku, môžeš k nim rovno pribehnúť, vidíš šťastie na ich tvárach. Ak trafíš na opačnej strane, radosť je samozrejme rovnaká, lenže nevidíš reakciu fanúšikov. Ich fanatizmus som tentoraz zažil na vlastnej koži, takmer som prišiel o dres, ale bolo to niečo nádherné. Celý zápas nám fandili a keď sme mali počas zápasu ťažšie úseky, práve ich podpora nás dokázala vyburcovať a vďaka nim sme sa cez to preniesli. Po vylúčení vytvorili neskutočnú atmosféru, každý hral s ešte väčším zápalom. Na víťazstve majú svoj jednoznačný podiel.“

To všetko je však už história, pretože v stredu nasleduje ďalší dôležitý súboj. Čo očakávaš od pohárového stretnutia s Trnavou?

„Sobota je už za nami, a hoci netreba zabudnúť na víťazstvo, už sa treba koncentrovať na stredu. Pred nami je derby, dostal som viacero odkazov od fanúšikov, že sa opäť chystajú na štadión. Musíme ukázať svoju silu a sústrediť sa na to, aby sme išli v pohári čo najďalej. My pre to spravíme všetko.“