Čo ste vo včerajšom stretnutí DAC-Željezničar videli?

„Myslím si, že snaha a úsilie hráčom nechýbala, v príprave to tak už väčšinou býva. Bolo však málo efektivity a zakončenia. V tíme DAC-u dostali šancu hráči, ktorí nehrali v predchádzajúcom zápase, hralo sa viac-menej medzi šestnástkami. Brankári sa moc nezapotili, tentoraz nemali možnosť predviesť sa. Zápas zrejme splnil účel prípravy. Chápem z trénerského pohľadu, že každý hráč musí počas prípravy dostať príležitosť, aby sme vedeli z čoho vyberať a aby jednotlivé posty boli zdvojené. Videl som niektorých mojich starých známych, napríklad Bélu Horvátha, ktorého som trénoval ešte v Interi. Stále sa udržuje v solídnej forme, kolektívu môže byť osožný aj svojou dobrou povahou. Výnimočné výkony som nevidel, hráči boli viac-menej vyrovnaní. Hlavne som si všímal tých, ktorých som poznal. Čakal som od útočníkov, že sa viac presadia individuálnou dravosťou alebo nejakým prekvapujúcim ťahom.“

Pred pár dňami ste oslávili okrúhlu sedemdesiatku. Prezraďte nám, ako sa cítite?

„Cítim sa veľmi dobre, keďže tu môžem byť. Ale aby som bol úprimný, som troška unavený. Prehupol som sa do takého obdobia, kde sa už človek pomaly naozaj cíti ako dôchodca (smiech).“

Kde ste oslávili sedemdesiatku? Boli ste už v tom čase v Turecku?

„Nie, bol som doma, do Turecka sme prišli až predvčerom, v stredu. Základné povinnosti už mám za sebou: mali sme stretnutie s novinármi, keďže vydávam svoju autobiografiu. Teraz pracujeme na maďarskej verzii, bude hotová do dvoch-troch týždňov. Na tie krásne roky sa nedá zabudnúť, takže si myslím, že to bude zaujímať aj fanúšikov, ktorí možno s hrdosťou spomínajú na najslávnejšie časy dunajskostredského futbalu.“

Čo by ste teda naším fanúšikom odkázali?

„Na fanúšikov DAC neviem a ani nedokážem povedať jediné zlé a krivé slovo, pretože stáli vždy za mužstvom. A my sme sa im snažili odvďačiť čo najlepším výkonom a efektivitou. Chcel by som im odkázať, aby boli trpezliví, aby vydržali, povzbudzovali mužstvo a určite sa opäť dočkajú pekných chvíľ.”