Pamätám si to dodnes. Na prvej stránke odborného týždenníka pre futbal a hokej TIP sa vynímala veľká fotografia Tibora Mičinca. Písal sa rok 1987, keď šikovný útočník vymenil zeleno-biele farby pražského Bohemiansu za žlto-modré DAC. Písalo sa o tom ako o prestupe zimy v československej federálnej lige. Vraj sa mu však  z Prahy príliš nechcelo, ale vytrvalí funkcionári z Dunajskej Stredy ho nakoniec presvedčili. Tak ako to vlastne bolo, pán Mičinec?  „Nechcelo sa mi, lebo už som mal svoj vek a skôr som si predstavoval, že pôjdem niekde do zahraničia. Potom však v Bohemke vyskočili isté problémy, tak som sa rozhodol, že odtiaľ vypadnem. Keď sme hrali s Bohemiansom v Dunajskej Strede, zapáčilo sa mi tam, prostredie i ľudia. A nakoniec som sa rozhodol, že tam pôjdem,“ odpovedá 7-násobný reprezentant Československa, ktorému sme nezabudli zablahoželať k jeho piatkovým 56. narodeninám.

 V DAC debutoval 15. marca 1987 proti RH Cheb. Neuplynuli ani dve minúty ligového zápasu a radoval sa zo svojho prvého gólu na novom pôsobisku. Dodnes si ho pamätá: „Myslím, že po strele spoluhráča sa lopta odrazila od brvna a ja som hlavou dorážal do prázdnej bránky. Pekný začiatok.“

A aj pokračovanie bolo pekné. „V podstate každý domáci zápas sme mali vypredaný. Ľudia nám fandili od prvej do poslednej minúty, bola radosť pred nimi hrať. Keď vás takto ženú diváci, výkon hráča ide prudko nahor a tréner vás ani nemusí pripravovať na zápas. Chcete sa ukázať divákom, ktorí vám fandia a odvďačiť sa im výkonom. Myslím si, že vo väčšine prípadov sa nám to darilo - tak v pohári, ako aj v lige. Vyhrali sme Československý pohár, v lige sme finišovali tretí.  Málokedy sme doma prehrali. Zažil som i slávny zápas s Bayernom Mníchov,“ oprašuje spomienky spred viac ako štvrť storočia.

Nalepili sa na kremnického rodáka aj nejaké slovíčka z maďarčiny? „Väčšinou tie škaredé (smiech)... Ale užil som si tam veľa zábavy - s Dušanom Libom, Lubomírom Šrámkom, Petrom Kašparom, Jožom Medgyesom a s krajným bekom, takým menším - akože sa volal? Jano Kapko. Bola to skvelá  partia a mám na to nádherné spomienky,“ reaguje bývalý kanonier.  Zdôrazňuje, že napriek rôznym jazykom, ktorými hráči hovorili, nemali medzi sebou žiadne problémy. „V mužstve boli tri národnosti - Slováci, Česi, Maďari. Ale keď sme vyšli na ihrisko, nebolo poznať, kto je odkiaľ. Ťahali sme za jeden povraz, šlo o stmelený kolektív. Každý do toho dával, čo vedel.“ Rýchlonohý útočník, ktorého prezývali aj Barón či Mičigen,  v rokoch 1987 - 1989 obliekol dunajskostredský dres v 74 zápasoch, v ktorých trafil do siete 28-krát.

Mičinec okrem hráčskych čias má za sebou v DAC aj krátke trénerské obdobie. Mužstvo viedol ako hlavný tréner na jar roku 2006. V sezóne, po ktorej mužstvo skončilo na priečke znamenajúcej rozlúčku s druhou najvyššou súťažou (napokon však nevypadlo, dve mužstvá sa totiž v ďalšej sezóne neprihlásili do súťaže - pozn.). Prečo sa nepodarila záchrana? „Myslím si, že  svoje zohrali aj isté zákulisné ťahy, keď už bolo vopred jasné, kto z ligy vypadne a kto v nej zostane... V klube však  neboli vytvorené podmienky k tomu, aby sa mužstvo zachránilo. Ani hráčsky káder nebol adekvátny v porovnaní s časmi, keď som tam hrával. Takže jedno s druhým,“ odpovedá.

Kedy sa naposledy ocitol na futbale v srdci Žitného ostrova? „V úlohe asistenta Karla Jarolíma na lavičke Slovana Bratislava a bol som sledovať DAC v niektorých zápasoch aj ako súpera. V meste som sa však odvtedy niekoľkokrát zastavil. Mám tam množstvo známych a výborného kamaráta Ivana Straku, ktorý kedysi robil na štadióne a teraz hráva za DAC jeho syn Gábor.“

Neuniklo mu ani aktuálne dianie v klube v posledných rokoch: „Viem, aké trápenie zažili v klube nie tak dávno, neboli peniaze ani hráči... Príchodom nového majiteľa konečne do DAC prúdia aj peniaze, bez ktorých sa futbal robiť nedá. Ak máte peniaze, môžete vytvoriť lepšie podmienky, kúpiť lepších hráčov. Je to podmienka, aby sa mužstvo pohybovalo vo vyšších sférach.“

Mikuláša Radványiho, súčasného trénera dunajskostredského klubu, ešte zažil ako hráča, keď ho vytiahli z dorastu. Čo mu dnes želá? „Mikulášovi fandím. Je to srdciar, pochádza z Dunajskej Stredy, zostal s tímom, keď bolo najhoršie. Ak takíto ľudia neopustia klub, keď sa nedarí, nie sú peniaze alebo je slabý káder, tak to sa cení. Teraz, keď veci smerujú k lepšiemu, je to odmena aj pre neho, že vydržal. V lepších podmienkach sa bude aj jemu pracovať lepšie.“ Mičinec pridal aj želanie pre celý klub. „Futbalu v Dunajskej Strede i hráčom prajem, aby dosiahli také úspechy, aké sme mali my za našich čias. Nech hrajú dobre a trebárs, nech tú ligu aj vyhrajú.“

Mičinec žije v Prahe a momentálne trénuje mužstvo Záryb (neďaleko Prahy), s ktorým postúpil z okresnej súťaže vyššie (1B trieda). „Bavím sa tam. Som ako hrajúci tréner. Keď je treba, tak sa postavím na ihrisko. Chodíme hrávať futbal aj so starou gardou českých internacionálov po celej krajine.  Snáď príde nejaká trénerská ponuka z vyššej súťaže, či zo zahraničia, ale zatiaľ nechodí... Popritom pracujem ešte ako vodič na Vrchnom súde v Prahe,“ prezradil, čím sa živí v súčasnosti.

Kto je Tibor Mičinec

Narodil sa 10. októbra 1958 v Kremnici. Hráčske zastávky: Žiar nad Hronom (1965 - 1972), Sabinov (1972 - 1974), Spišská Nová Ves (1974 - 1978), VTJ Písek (1978 - 1979), VTJ Tábor (1979 - 1980), Bohemians (1980 - 1986), TJ Zbrojovka Brno (1984), DAC Dunajská Streda (1987 - 1989), Omonia Nikózia / Cyprus  (1989 - 1991), Logroňés / Španielsko (1991 - 1992), Bohemians (1992), Švarc Benešov (1993 - 1995) , Svit Zlín (1995 - 1996).  V čs. lige strelil v 266 zápasoch 85  gólov (v drese DAC 74 zápasov/28 gólov).  S Bohemiansom Praha majster (1983), s DAC víťaz Československého pohára (1987). Československo reprezentoval 7x, strelil jeden gól. Z trénerských zastávok spomeňme Cheb, Benešov, Zlín, Dunajskú Stredu (jar 2006, hlavný tréner), bratislavský  Slovan (2010 - 2011, asistent trénera), Lysú  nad Labem či Čelakovice. Momentálne trénuje TJ Sokol Záryby.