Ako hodnotíš zápas krátko po jeho skončení?

„Ešte sa mi ťažko hodnotí... Išli sme do zápasu s cieľom zlomiť našu neúspešnú sériu. Bojovali sme, lenže ťažko sa hrá po štyroch prehrách za sebou. Chýbal nám potrebný kľud na kopačkách, ale bojovali sme. A dostať taký gól... V priebehu trojminútovky tam mali domáci šesť-sedem štandardných situácií. To boli fauly, po ktorých si domáci hráči vyslovene išli, padali dopredu. Keď hráč v súboji vidí, že súper padne a rozhodca to hneď odpíska, tak to je psychicky náročné. Nedá mu to pokoj ani v srdci, ťažko vydržať, aby nič nepovedal rozhodcovi, ktorý to taktiež vidí. Keď odpískajú deväť-desať štandardných situácií proti vám v priebehu piatich minút, tak je ťažké necítiť krivdu a byť kľudný. Je strašné, keď stále prehráme o gól, alebo strelíme Trenčínu dva, a aj tak nezískame bod. Preto sa mi hodnotí ťažko.“

Čo nám chýbalo najviac?

„Chýbal nám gól, ktorým by sme sa dostali do vedenia. Mohol aj prísť, mali sme šance. Áki (Ákos Szarka) výborne zahral hlavou, ale nevyšlo to. Chceli sme minimálne neinkasovať v tomto zápase, ale to sa nám nepodarilo. Som strašne nahnevaný a neviem, či budem dnes spať.“

Po víťazstve Prešova nad Zlatými Moravcami sme klesli na poslednú priečku...

„Je to hrozné, to som si neprestavoval ani v najhoršom sne, ale netreba dať hlavy dole. Treba ďalej makať a hlavne dať viac srdca do hry. Verím tomu, že keď to zlomíme, tak naskočíme do potrebného tempa a posunieme sa tam, kde chceme byť.“

Mal si na zápase príbuzných, keďže pochádzaš z Košíc?

„Áno, boli tu mama, otec, krstní, priatelia, ale nevidel som ich. Som veľmi nahnevaný, pretože sme ich sklamali a ešte k tomu sme prehrali takýmto spôsobom!“