Po aprílovom stretnutí, keď si sa v drese Michaloviec predstavil v našej Aréne, si diváci zapamätali tvoje meno, predviedol si totiž viaceré výborné zákroky. Ako si ty pamätáš na fanúšikov z toho zápasu?

„Ja si ich pamätám veľmi dobre, lebo bolo fantastickí. Čo na to viac povedať? Takú kulisu má málokto na Slovensku. Zhodou okolností sa mi darilo v tom stretnutí a všimol som si, že aj mne zatlieskali po niektorých zákrokoch. Na konci zápasu som im aj ja zatlieskal, lebo boli naozaj fantastickí.“

Počas uplynulej jari si získal pozíciu jednotky v Michalovciach, dostal si pozvánku do reprezentácie aj na majstrovstvá Európy, a napokon prišiel aj prestup do DAC-u. Predpokladáme, že to bol pre teba dobrý polrok. Čo by sa malo ešte udiať, aby si na konci roka hodnotil celý rok ako úspešný?

„Chceme sa umiestniť v prvej šestke, čiže získať do konca jesene čo najviac bodov. Na jar absolvujeme v základnej časti už len tri zápasy, určite nechceme naháňať body potrebné na hornú polovicu tabuľky až vtedy. Keby sa to vydarilo, tak by sme boli všetci spokojní, nielen ja.“

Ako sa zrodil tvoj prestup do DAC-u?

„Začiatky prestupu úplne nepoznám. Možno to bolo zhodou okolností už po tom spomínanom zápase. Mám aj takú informáciu, že ma klub dlhšiu dobu sledoval, bol som vytipovaný. Čakali na to, kým sa nejakým spôsobom vypracujem vyššie. Udialo sa to rýchlo, ešte pred majstrovstvami Európy.“

Upísal si sa na tri roky. Čo by si chcel v novom klube dosiahnuť?

„Samozrejme, chcem sa prebojovať na pozíciu jednotky a odchytať čo najviac zápasov, a to najkvalitnejším spôsobom, aby som sa mohol po čase predať. Anabázu v DAC-e beriem ako prestupovú stanicu. Je to posun v mojej kariére, cítim sa tu dobre, pričom môj sen je londýnsky Arsenal.“

Z Michaloviec ste prišli naraz s trénerom brankárov Raškom. Považuješ to za svoju výhodu?

„Svojim spôsobom je to výhoda, ale tréner zase nepozerá na to, či bol so mnou v Michalovciach. Všetci máme otvorenú pozíciu a každý z nás môže chytať - aj Benji (Száraz), ako aj Maťo (Slávik). Tréner brankárov nefavorizuje nikoho. Všetci máme rovnaké podmienky, rovnaký prístup. Záleží len na nás, kto sa ukáže a kto bude chytať.“

Od minulého utorka si s novými spoluhráčmi. Ako ťa prijali?

„Cítim sa tu veľmi dobre, už poznám viacerých chalanov: Tomáša Huka, Ľuba Šatku, Paľa Šafranka, Jakuba Kosorina i Braňa Ľuptáka, ale aj ostatní sú v pohode.“

Ako si sa cítil na sústredení v Rakúsku a čo hovoríš na prípravné stretnutie proti Salzburgu?

„Sústredenie hodnotím celkovo kladne, lebo sme podľa mňa tvrdo pracovali na tréningoch. Mali sme dvojfázové tréningy, aj keď nám počasie veľmi neprialo, veď veľakrát pršalo. Ale odviedli sme stopercentnú prácu. Čo sa týka zápasu: prvý polčas bol diametrálne odlišný od druhého, v ktorom nás súper prevýšil. Myslím si, že na tom prvom sa dá stavať, tam sme mali veľmi dobré veci. Nemohli sme vybehnúť na Red Bull Salzburg ako splašené kone, lebo by to vyzeralo ako v druhom polčase. V prvom dejstve sme mali dobre zabezpečenú defenzívu. Keby sme hrali takým spôsobom proti ťažkým súperom v lige, tak máme šancu uspieť.“

Kedy si začínal s futbalom? Vždy si chcel byť brankárom?

„Áno. S futbalom som začínal ako päťročný v klube FC NH Classic Ostrava, až neskôr som prešiel do známejšieho Baníka. Začínal som ako hráč, ale nechcelo sa mi behať, tak po dvoch mesiacoch som sa  dostal do brány a od tej doby som tam aj ostal. Keď som mal osem, išiel som do Baníka.“

Každý futbalista má nejaký vzor. Aký je ten tvoj?

„Joe Hart, brankár Manchestru City, ktorý v minulej sezóne chytal v FC Torino. V mladšom veku som obdivoval aj Petra Čecha.”