Prežívali sme dramatické momenty, keď po strete s trnavský obrancom Tóthom si niekoľko minút ležal nehybne na trávniku. Ako si spomínaš na ten zákrok? Videl si záznam inkriminovanej situácie?

„Bol to určite faul. Súper si nabehol na mňa zozadu, ja som ešte aj troška cúval, kvôli čomu bol náraz ešte silnejší. Stratil som vedomie a vôbec si nepamätám, čo sa okolo mňa dialo. Neviem ani koľko to celé trvalo, prebral ma až doktor Fegyveres. Poznám Maťa Tótha a viem, že nie je zákerný hráč. Určite ma nechcel naschvál zraniť. Takisto som videl aj reakciu niektorých futbalistov Trnavy, aj oni sa troška báli. Tóth síce nebol za mnou osobne, ale odkázal mi cez Tomáša Huka, že ho to mrzí a že to naozaj nechcel. Poprial mi, aby som sa dal čo najrýchlejšie dokopy.“

Po takmer štvorminútovom ošetrení ťa zobrali do útrob štadióna. Kde si dopozeral zápas?

„Najprv som bol s doktormi v lekárskej miestnosti MOL Arény. Neviem presné časové úseky, ale potom sme prešli do kabíny, kde som bol naďalej v starostlivosti lekárov. Len som ležal a oddychoval. Zápas som vôbec nepozeral, akurát mi kamarát v deväťdesiatej minúte volal a pýtal sa, čo má znamenať osemminútové nastavenie. Do tej doby som vôbec nevedel ani to, že sme dali gól. Keď mi povedali výsledok, mal som úžasný pocit. Bol som veľmi rád, keďže tieto tri body sme potrebovali k tomu, aby sme sa posunuli bližšie k nášmu európskemu cieľu.“

Po zápase si cez sociálne siete odkázal, že sa cítiš dobre. Ako si na tom teraz?

„V nedeľu večer ma ešte veľmi bolela hlava, jednoducho som nechcel s nikým komunikovať. Veľa známych a fanúšikov mi písalo, ale nevedel som v ten večer všetkým odpisovať, lebo som nechcel nič podceniť. Hlava ma síce ešte bolí, ale momentálne sa už cítim lepšie. Zopár dní však nemôžem trénovať a potom sa uvidí...“

Aký bol Veľkonočný pondelok?

„Nabral som sily na vyšibanie frajerky, boli sme spolu aj na prechádzke. Tréner nám dal voľno, takže som celý deň viac-menej oddychoval.“

Po dlhom čase si dostal príležitosť v základnej zostave, lenže hneď prišlo smolné zranenie...

„Pracoval som tvrdo na tréningoch a myslím si, že som si šancu zaslúžil. Môj výkon nebol zlý, mal som aj šancu, ale brankár Chudý ma vychytal. Hlavné je, že sme vyhrali, som za to veľmi rád. Čo sa týka tej smoly, som na ňu zvyknutý. Hádam dva-tri roky už laborujem so zraneniami. Musím sa dať dokopy a veriť, že to nebude nič vážnejšie. Hádam o týždeň už budem môcť opäť hrať.“