Záverečným kolom sezóny 2014/15 sa skončilo aj pôsobenie Petra Majerníka v našom klube. S 36-ročným obrancom sme hodnotili jeho dvaapolročnú anabázu v žlto-modrom.
Prišiel pred jarou 2013, počas ktorej sme sa vrátili do najvyššej súťaže. Za dva a pol roka nazbieral 55 ligových štartov, z toho 14 v druhej a 41 v prvej lige, strelil dva góly. Pred sobotňajším súbojom proti Slovanu sa s dlhoročným kapitánom oficiálne rozlúčil aj majiteľ klubu Oszkár Világi. Ďakujeme, kapitán!
Peťo, s akými pocitmi opúšťaš náš klub?
„Odchádzam s veľmi dobrými pocitmi. Po polročnom pôsobení na Myjave, kde to nedopadlo moc dobre, som v Dunajskej Strede našiel novú chuť do futbalu. Mám za sebou dva a pol roka, ktoré boli výborné. S trénerom Radványim a partiou, ktorá tu bola, sme postúpili, v ďalšom roku sme ligu zachránili, takže pocity sú perfektné. Aj fanúšikovia boli výborní a aj s touto hráčskou partiou sa mi ťažko lúči.“
Čo boli vrcholy, na čo si spomínaš najradšej?
„Výborné obdobie bolo, keď som na volanie trénera Radványiho prišiel a podarilo sa nám postúpiť do prvej ligy. A potom minulá jar, kedy sme dokázali zmazať manko šiestich bodov, predbehnúť Nitru a zachrániť sa v lige.“
A čo mínusy? Je niečo, na čo by si radšej zabudol?
„Negatíva by som nehľadal. Na sklonku kariéry som si užíval každý tréning aj zápas, až do posledného dňa. Bol som rád, že som mohol ešte nazbierať nejaké štarty medzi najlepšími. Je super trénovať na takejto úrovni dokedy sa dá, a to by si mal každý chalan z kabíny vážiť.“
Zažil si zmenu majiteľa, ako spätne vnímaš to turbulentné obdobie?
„Určite pozitívne. Príchodom nového majiteľa sa situácia v klube otočila k lepšiemu, a to vo všetkom. Či už materiálne zabezpečenie, celkové fungovanie klubu, a mohol by som pokračovať. Celé sa to tu pozdvihlo. Prišli kvalitní hráči, posilnil sa káder a myslím si, že majiteľ je na správnej ceste. Ešte nejakým vhodným doplnením mužstva môže DAC kľudne hrať o pohárové priečky.“
Za kým a za čím ti bude najviac ľúto?
„Ono je toho viac. Dva a pol roka je dosť dlhá doba, za ten čas som si tu zvykol, veľmi dobré vzťahy sme si vytvorili s každým v klube, od kustóda až po celý realizačný tím okolo trénera, s fanúšikmi, chalanmi v kabíne. S niektorými sa poznáme dlhšie, s niektorými kratšie, ale partia je výborná. Myslím si, že tá nasledujúca sezóna bude ešte lepšia a Dunajská Streda bude hrať určite o pohárové priečky.“
Máš už jasno v tom, kam povedú tvoje ďalšie kroky?
„Už sa po niečom obzerám. Pokiaľ zdravie bude slúžiť, ešte by som chcel nejaký ten rôčik odohrať. Chcem zostať pri futbale, či už ako hráč, prípadne tréner. Doštudoval som B-licenciu, chcel by som začať áčko, takže určite plánujem zostať pri futbale, pretože ma napĺňa. Uvidíme, čo prinesú najbližšie dni, či mi ešte bude umožnené aktívne sa zapojiť, alebo už len trénovať.“
Čo tak si na sklonku kariéry opäť zahrať bok po boku s bratom...?
„Hovorí sa, že nikdy nehovor nikdy, ale to už asi nie je reálne. Ale nikdy neviete. Uvidíme, či z toho ešte niečo bude.“