Kedy a ako sa začal rodiť vzťah Mikuláša Radványiho k DAC? „Ako 12-ročného ma vzal otec na štadión a dá sa povedať, že vznikla celoživotná láska,“ odpovedá.

Mal sa kým inšpirovať, mal koho obdivovať. „V tom čase sa začal formovať veľký DAC, s útočnou trojicou Audi - Tóth - Majoros. V pamäti mi utkvel „nožničkový“ gól Laciho Tótha,  ktorý ma nesmierne chytil za srdce. A potom som už nechýbal na takmer žiadnom domácom zápase,“ opisuje vtedajšie časy.

A táto „tribúnová“ láska sa premenila v roku 1985 na „ihriskovú“. „Z tímu Galanty som sa dostal do mládežníckeho družstva DAC. Odjakživa som bol útočníkom. Dunajskostredčania si ma všimli tak, že na jednom turnaji som sa stal kráľom strelcov. V druhej, respektíve tretej dorasteneckej lige som vtedy strelil nejakých 32 gólov. Sidó Franci báči na mňa upriamil pozornosť, a tak som sa dostal do Dunajskej Stredy.“

Talentovaný útočník sa o pár rôčkov neskôr prebil do kádra áčka. V A-tíme sa prvý raz predstavil 2. mája 1990, keď ho na trávnik poslal od začiatku tréner Anton Dragúň. Už po dvanástich minútach sa odvďačil za dôveru gólom. „Bolo to v ligovom zápase proti Považskej Bystrici,“ upresňuje  Radványi.

Pravda, v seniorskom tíme bola veľká konkurencia, nuž ho poslali rozohrať sa inde. „Pol roka som bol na hosťovaní v Šali, kde sa mi podarilo streliť tucet gólov. Keď to videl tréner Juraj Szikora, povedal, že teraz prišiel čas, aby som svoje schopnosti ukázal aj v prvej lige,“  konštatuje bývalý kanonier.

A po návrate o svojich schopnostiach naozaj presvedčil a podieľal sa na úspechoch tímu: „V poslednej federálnej sezóne viedol mužstvo už Dušan Radolský a skončili sme na peknom štvrtom mieste. Bohužiaľ, vo finále Slovenského pohára sme podľahli Košiciam. A po príchode Ladislava Škorpila sme v úvodnej sezóne slovenskej ligy zanechali za sebou dobrý ročník s treťou priečkou. Bol to jeden z najväčších úspechov klubu v domácej súťaži.“

Bol to futbalista, ktorý chcel napredovať, učiť sa a bral si príklad z iných, skúsenejších hráčov. „Keď som sa prvý raz dostal na tréningy áčka, boli tam ešte Laci Tóth, Juraj Majoros i Juraj Audi, postupne prichádzali ďalší. Denno-denne trénovať s hráčmi ako Ján Hodúr, Rudolf Pavlík, Pavol Diňa, Jozef Medgyes, Tibor Mičinec, to boli v mojom futbalovom živote veľmi dôležité chvíle a veľký prínos,“ rozpráva.

V roku 1994 sa vybral do zahraničia, konkrétne do Saarbrückenu. Do DAC sa vrátil späť v roku 1997 z Trnavy. „Nebola to príliš pamätná sezóna. Nahromadilo sa veľa problémov v klube i mužstve. Nie je mojou úlohou hodnotiť, čo sa stalo, faktom je, že sme vypadli,“ poznamená a pokračuje:  „Mnohí futbalisti po zostupe mužstvo opustili, ja som si však povedal, že je mojou psou povinnosťou, aby som zostal a pomohol mužstvu k návratu. V druhej lige som v nasledujúcej sezóne strelil dvadsať gólov a aj nimi som pomohol k postupu do najvyššej súťaže.“

Futbalovú kariéru si ešte predĺžil v Rakúsku, kde posledné štyri roky v SV Langenlebene už robil hrajúceho trénera. V roku 2008 mu ponúkli miesto asistenta trénera pri áčku DAC, pričom predtým kratšie obdobie viedol U19. „Mal som za úlohu pomôcť Chorvátovi Milanovi Djuričičovi spoznať slovenský futbal, pretože pre zahraničného trénera to nie je jednoduché, keď nepozná hráčov, ich mentalitu a našu ligu.“

V roku 2010 sa stal už hlavným trénerom mužstva. Ako to vtedy v klube a tíme vyzeralo? „O vtedajších pomeroch v klube sa toho popísalo už veľmi veľa. Dovtedy tu účinkovali zahraniční tréneri, popri ktorých som pracoval, Werner Lorant, Zlatko Krančjar, Kurt Garger a bol som po dlhom čase prvý domáci tréner. Prvý polrok bol celkom solídny, mužstvo hralo dobre, po jeseni sme sa delili o šieste-siedme miesto. Stali sa však veci, ktoré sa v tých časoch bežne stávali, hráči nedostali svoje platy, viacero kľúčových hráčov odišlo a nepodarilo sa ich nahradiť tak, ako by bolo potrebné. Na jar 2011 sme hrali o záchranu. Vtedy som sa rozhodol, že mne to stačilo - udialo sa totiž pár vecí... Odišiel som do Senca. Neskôr som sa vrátil do druholigového DAC.“

A ďalej to už všetci poznáme. Dostal klub späť medzi elitu a vzápätí zachránil v najvyššej súťaži po tom, čo klubu odrátali šesť bodov za stávkovú aféru niektorých hráčov.

Čo sa v klube zmenilo podľa Radványiho príchodom nového majiteľa Oszkára Világiho? „Myslím si, že sa zmenilo všetko. Ja som rád, že o Dunajskej Strede sa začalo opäť rozprávať ako futbalovej bašte, ktorou v minulosti bola. Čo sa týka podmienok v klube, myslím si, že patrí do top päťky na Slovensku. Myslím si, že klub ide správnym smerom, a v novinách sa konečne nepíše o negatívnych veciach, ale môžeme sa dočítať o pozitívnych.“

Odvolanie z trénerskej funkcie v januári 2015 vzal ako fakt. Počínanie svojho nástupcu z dôvodu trénerskej kolegiality hodnotiť nechce: „Myslím si, že sa nepatrí akýmkoľvek spôsobom hodnotiť kolegu. Ja môžem iba zopakovať, že klub sa uberá správnym smerom a verím tomu, že skôr či neskôr prídu aj výsledky.“

Na jar na zápasy DAC v Dunajskej Strede nechodil. Vysvetľuje prečo: „Nebolo by zdravé, aby som sa ukazoval na štadióne. Ľudia rozprávajú raz tak raz onak, za teba to bolo tak a onak... Chcel som sa tomu vyhnúť. Myslím si však, že po pol roku je už dostatočný odstup, a ak mi čas dovolí, v novej sezóne budem opäť chodiť na zápasy v Dunajskej Strede.“

Po tom, ako pri kormidle DAC skončil, sa rozhodol prijať trénerskú ponuku z Gabčíkova. Vydržal tam len niekoľko týždňov. Prečo? „Urobil som jednu z najväčších chýb v mojom živote. Majiteľ sa vyjadril v tom zmysle, že chce vybudovať profesionálny klub. Veci fungovali v podstate dva mesiace, potom sa zmenili. Profesionálny futbal sa bez peňazí robiť nedá. Myslím si, že tým je povedané všetko. Vzali ma tam, aby sme pozbierali kvalitných hráčov a vytvorili dobrý káder. Trénovali sme profesionálnym spôsobom, rovnako ako to bolo svojho času v DAC, šesťkrát-sedemkrát do týždňa. Vytvorilo sa silné mužstvo, ale prišli finančné problémy. Ako som počul, v poslednom období trénovali raz či dvakrát týždenne... Bol som tam však iba krátko, preto by som to nechcel ďalej rozoberať. “

Ako strávil čas bez trénerského angažmán? „Bol som navštíviť starého priateľa v Nemecku, poobzeral som sa po veciach vo futbale. Tréner sa musí neustále vzdelávať, tak som tomu venoval môj voľný čas. Videl som viacero zápasov aj v maďarskej NBI, na čo som predtým nemal čas.“

Majiteľ DAC sa po Radványiho odvolaní vyjadril v tom zmysle, že v štruktúrach klubu sa pre neho v budúcnosti akiste nájde nejaké miesto. Zatiaľ sa tak nestalo. „Ako som spomínal, urobil som zlé rozhodnutie, že som odišiel som do Gabčíkova a prakticky sme sa odvtedy nestretli. Udržujem kontakty so športovým riaditeľom DAC Krisztiánom Némethom, rozprávame sa o mnohých veciach, ale o konkrétnej pozícii zatiaľ nebola reč,“ vysvetľuje tréner.

Vždy vravieval, že Dunajskej Strede je ochotný pomôcť, v dobrých i zlých časoch. Platí to aj dnes? „Na tom sa nič nezmenilo. Ja som tu doma. Tu som sa dostal do veľkého futbalu a klub mi veľmi pomohol, aby som mohol dosiahnuť to, čo som dosiahol, či už ako hráč alebo tréner. Keď som sa vrátil do druhej ligy, klub bol v katastrofálnom stave, každý mi vyhadzoval na oči, prečo som sa vrátil. Pracovali sme však tak, aby sme ho posunuli opäť medzi elitu. Keď ma zavolajú a budem voľný, rád prídem do dunajskostredského futbalu.“

Kto je Mikuláš Radványi

Rodák z Dunajskej Stredy (22. novembra 1968) sa stal mládežníckym futbalistom DAC po príchode z tímu Galanty. V roku 1990 zažil seniorský debut vo federálnej lige. Odskočili si na hosťovania do Gabčíkova, respektíve Šale a do roku 1994 bol kmeňovým hráčom DAC. Potom sa vybral na zahraničné skusy do nemeckého druholigového klubu Saarbrücken (1994-1995), pokračoval v Trnave (1995-1996), Opave (1997) a vrátil sa do Trnavy (1997). V roku 1997 si našiel cestu späť do DAC. Hoci ten putoval do druhej ligy, Radványi nezutekal a dvadsiatimi gólmi pomohol mužstvu k návratu. V DAC pôsobil ako hráč do roku 2000, pričom sa lúčil s bilanciou 168 zápasov (135 v prvej a 33 v 2. lige) a 60 gólov. Kariéru si predĺžil v Rakúsku - hral za tímy Neusiedl (4. liga, 2000-2001), Wurmla (3.liga, 2001-2002), Andau (5.liga, 2002-2003), SV Langenleben (2003-2006). V posledne menovanom klube robil hrajúceho trénera. Krátko po tom, čo viedol DAC U19, dostal ponuku na miesto asistenta trénera pri áčku (2008). V sezóne 2009/10 si jeden zápas odkoučoval aj v úlohe hlavného trénera a od ďalšej sezóny už pracoval v tejto funkcii. Po odchode v roku 2011 trénoval SFM Senec a KFC Komárno (2012). Potom sa vrátil do DAC na pozíciu hlavného trénera a s tímom postúpil do najvyššej súťaže a v nasledujúcej v nej DAC zachránil napriek odrátaniu šiestich bodov. Z funkcie hlavného trénera ho odvolali v januári 2015. Po tom pôsobil krátko ako tréner Gabčíkova. Žije v Jahodnej pri Dunajskej Strede.

Ladislav Harsányi