Po zohľadnení všetkých štatistík bola práve skončená sezóna najúspešnejšia pre DAC v najvyššej súťaži. Ako ju hodnotíte vy?
„Začiatok aj záver sezóny sme mali veľmi dobrý, ale v jej strede prišli výkyvy, kvôli čomu som mierne sklamaný. Keby sme sa totiž vyvarovali niekoľkých zbytočných strát, mohli sme na Slovan vyvinúť ešte väčší tlak. V úvode sezóny sme sa dostali do trháka, potom sa to isté podarilo Slovanu a ku koncu sme už len znižovali našu stratu, úplne sme ju už nevedeli skresať. Zaostali sme iba o šesť bodov, čo je pekný výsledok, ale určite by nás viac tešilo, keby sme im dýchali na krk až do posledného kola. Nebude jednoduché prekonať túto sezónu, ale človek si potrebuje stanoviť ciele, ktoré chce dosiahnuť. Pre budúcu sezónu by ním mohla byť túžba ešte vylepšiť terajšie výsledky a v tabuľke sa posunúť o ďalší stupienok nahor.“

Jedným z hlavných cieľov pre túto sezónu bolo priblížiť sa bližšie k Slovanu. Podarilo sa to aj napriek tomu, že sme odohrali o päť zápasov viac ako rok predtým. Akú známku na stupnici jedna až päť by ste dali mužstvu, kde jednotka je najlepšia?
„Keď sme mali tie spomenuté výkyvy, viackrát to bolo na päťku, z čoho sme sa ťažko spamätávali. Celkovo mi to teda vychádza len na veľmi silnú dvojku."

Pozrime sa aj na jednotlivé formácie mužstva. Čo hovoríte na defenzívnu činnosť, aj vzhľadom na skutočnosť, že taký dobrý gólový rozdiel sme ešte nikdy nedosiahli?
„Ku koncu sezóny sme zmenili taktiku. Na začiatku sme vysoko napádali, ale v spomenutom horšom období sme prakticky doplatili práve na tento herný štýl. Na začiatku nadstavby aj Bernd Storck viac stiahol mužstvo, nenapádali sme tak vysoko. Myslím si, že na konci sezóny táto taktika fungovala celkom dobre, pretože v posledných šiestich zápasoch sme neprehrali a inkasovali sme len dva góly. Z tohto pohľadu mužstvo jednoznačne spravilo pokrok. Musíme sa naučiť vhodne meniť taktiku, aby sme do nášho repertoáru zahrnuli viac variantov. Veľký pokrok sme spravili aj pri bránení v šestnástke. To je takisto veľmi dôležité, pretože v tejto zóne si musíme zachovať pokoj.“

Poďme k ofenzíve. Nastrieľali sme 66 gólov, čo je najvyšší počet v prvoligovej histórii DAC-u. A hoci Ramirez napokon nezískal korunu kráľa strelcov, 16-gólového hráča sme nemali posledných 27 rokov. Podarilo sa vyťažiť maximum z útočnej fázy?
„Vďaka vysokému pressingu a aktívnemu ofenzívnemu futbalu sme si dokázali vytvoriť pomerne veľké množstvo príležitostí a streliť relatívne veľa gólov. K tomu bola potrebná aj individuálna kvalita hráčov, pretože dokázali premeniť veľké percento šancí. Dôležité je pripomenúť, že keď súperi spoznali náš herný štýl, začali proti nám hrať na rýchle protiútoky. Vo futbale je veľmi dôležitá prechodová fáza z obrany do útoku a naopak. V tomto smere sa ešte potrebujeme zlepšiť. Často sme sa príliš tlačili do útoku a chceli si vytvárať príležitosti, čo prináša so sebou riziko, pretože sa zužuje priestor a aj jedna zlá prihrávka môže byť osudná. Ako príklad by som uviedol zápas v Trnave, kde sme prehrali 3:2. Súper dosiahol všetky svoje góly z rýchlych protiútokov. Naša ofenzívna fáza bola počas celej sezóny dobrá, ale musíme sa zlepšiť v prechode z útoku do obrany. Ak sa nám podarí zachovať si našu ofenzívnu silu aj pre budúcu sezónu a zároveň znížiť počet inkasovaných gólov, môže to by byť jedným z kľúčov k úspechu.“

Do akej miery vidíte súvis medzi tým, že pokles formy prišiel v čase, keď už fanúšikovia nemohli chodiť na zápasy? Ako veľmi chýbala mužstvu ich podpora?
„Mužstvo v náročných chvíľach potrebuje odniekiaľ pomoc, vďaka ktorej prekoná ťažkosti. Myslím si, že nášmu mladému mužstvu by prítomnosť fanúšikov na tribúnach určite pomohla. Samozrejme, aj takto sme cítili ich podporu, ale ak by napríklad na zápase proti Seredi v Zlatých Moravciach bolo dvesto-tristo našich fanúšikov, zrejme by sme neprehrali. Máme veľa mladých futbalistov. Na ihrisku možno chýbal skúsenejší hráč, ktorý by v ťažkých chvíľach pomohol mužstvu. A keďže diváci nemohli byť na štadióne, ani oni nám nevedeli pomôcť. Myslím si, že sme kvôli tomu stratili minimálne 4-5 bodov. Bohužiaľ, tieto veci spolu súvisia. Nie sú to výhovorky, ale skutočnosť, ktorú konečne môžeme nahlas vysloviť. Práve DAC doplatil na prázdne tribúny najviac. Určite to platí aj z pohľadu klubovej ekonomiky, ale podporu, ktorú dostávame od našich fanúšikov, poznajú aj v zahraničí.“

Od marca sme sa museli zaobísť aj bez kapitána Zsolta Kalmára. Je vôbec možné neprítomnosť hráča vyjadriť v počte stratených bodov?
„Myslím si, že nie. Zsolti bol s nami aj v niektorých zápasoch, ktoré sme nezvládli, ale pravda je, že keď chýbal on alebo Eric Davis, mužstvo to malo ťažké, pretože sú to kľúčoví hráči. Chýbali ľudsky aj herne. Všetky zranenia kľúčových hráčov sú bolestivé, ale nemyslím si, že by sa dali vyjadriť v počte bodov. V kádri je veľa dobrých futbalistov, ktorí dokázali pomôcť mužstvu.“

Na ktorých zverencov ste sa počas sezóny mohli najviac spoľahnúť?
„Nechcem nikoho vyzdvihnúť, ale na trojicu skúsených hráčov som sa mohol spoľahnúť počas celej sezóny. Sú to Balić, Kružliak a Davis. Pri absencii Zsolta sú kapitánmi mužstva a snažil som sa s nimi o všetkom komunikovať. Pomáhali nielen na ihrisku, ale aj v šatni.“

V Dunajskej Strede pracujete už rok. Prekvapila vás niečím slovenská liga?
„Fortuna ligu som dobre nepoznal, preto som bol spočiatku len v úlohe pozorovateľa. Nič ma teda neprekvapilo, nakoľko som predtým nepoznal tunajšie pomery. Páčia sa mi však dve veci. Jednou je, s akou odvahou kluby siahajú po mladých hráčoch. Z nášho mužstva môžem spomenúť Sebastiana Nebylu, ktorý je ročník 2002 a odohral pomerne dosť. Náš posledný súper z Trnavy sa nebál postaviť do základnej zostavy Sebastianu Kóšu, narodeného v roku 2003. Ďalšia vec, ktorá sa mi páči, je tempo zápasov. Mužstvá nie sú príliš takticky viazané, hrajú futbal, na aký majú. Vďaka tomu je väčšina stretnutí otvorená a zaujímavá.“

Čo vám osobne dal tento rok v našom klube?
„Veľmi veľa. Mnoho prospešných vecí som sa naučil od Bernda Storcka. Tunajšia pôsobenie ma utvrdilo v tom, že skúsenosti z práce pri maďarských reprezentačných výberoch sa dajú použiť aj pri dospelých. Pre mňa je to veľmi dôležité, pretože som veľa premýšľal nad tým, ako tamojšiu prácu preniesť na klubovú úroveň. Z emocionálneho hľadiska bolo skvelé pocítiť lásku a podporu, ktorá sa nám dostáva od fanúšikov. V Dunajskej Strede sa cítim veľmi dobre, stretol som tu veľa dobrých ľudí. Všetci v klube pracujú na tom, aby bol DAC čoraz silnejší.“

Aké sú vaše plány na najbližšie týždne dovolenky?
„Potrebujem si najskôr oddýchnuť, takisto stráviť pár dní v zahraničí a s deťmi zájsť k Balatonu. Tri týždne nie sú veľa, ale pokúsime sa ich maximálne využiť. Prvé 3-4 dni som sa snažil poriadne vyspať, keďže v poslednej dobe som mal ako hlavný tréner veľa úloh. Aj keď to nebolo ľahké obdobie, veľmi mi pomohli kolegovia z realizačného tímu, vrátane Mátyása Czucziho, Csabu Gábriša a Martina Rašku. Konečné rozhodnutia som síce musel spraviť ja, ale každý si uvedomil, že nesie zodpovednosť za svoju oblasť. Celý čas som cítil, že štáb dokáže výborne spolupracovať.“

Letná príprava odštartuje 14. júna. Ako vyzerá jej plán?
„Ani trojtýždňová dovolenka nemôže prebehnúť bez práce. Niektorí hráči si plnia reprezentačné povinnosti, ostatní budú od začiatku júna pracovať podľa individuálnych tréningových plánov, pretože nechceme začínať od nuly. Dúfajme, že do prvého zápasu budeme mať päť a pol týždňa, ale ak by to bolo len tri a pol týždňa, ani tak by sme nezačali robiť na kondičke od piky. Prípravu začneme 14. júna v MOL Akadémii a medzi 18. a 25. júnom pôjdeme opäť na sústredenie do Fügenu. Boli sme tam aj minulý rok a našli sme tam veľmi pekné prostredie na prípravu. Odohráme tiež niekoľko prípravných duelov, medzi nimi aj proti rakúskemu majstrovi Red Bull Salzburg. Zvyšok programu bude závisieť od toho, kedy odohráme prvý súťažný zápas.“