Ákos, čo bolo rozhodujúce pre víťazstvo?

„Zápas sme zvládli relatívne ľahko. Osobne sa mi zdalo, že sme hrali ľahšie ako Seničania a vlastný gól Pavlíka nás posadil na koňa.“

Cítil si po udalostiach posledných mesiacov zvýšenú motiváciu?

„Ani nie, pretože hrať doma pred našimi fanúšikmi je samo osebe vždy veľkou motiváciou. Navyše, Senica mala sériu deviatich zápasov bez prehry, ktorú sme chceli zastaviť.“

Ako si videl tri gólové situácie?

„Prvý bol dosť šťastný, Mate Turňa odcentroval a dezorientovaný Pavlík si dal vlastný gól. Druhý padol po štandardke, kde si Šeďa Štepanovský nabehol poza obranu a Vojto Horváth mu dal skvelú prihrávku. Musím vyzdvihnúť, že to Šeďa zvládol skvele. Tretí gól zas ukázal Rolovu drzosť. Vypichol loptu na polke ihriska a išiel sám na bránu. Nevidel som ako lopta padla do siete, ale dôležité je, že tam skončila. Po jeho góle som už vedel, že tento zápas zvládneme.“

Hralo sa v hustej hmle, čo zrejme sťažovalo situáciu aj hráčom.

„Hmla bola dosť hustá, občas som nedovidel po vlastnú bránu. Podmienky však boli rovnaké pre všetkých.“

Prvý raz si mal na rukáve kapitánsku pásku. Ako k tomu došlo a čo si cítil?

„Videl som, že Gábor Straka ležal na zemi. Išiel som mu pomôcť vstať a vtedy si dal dole pásku, natiahol mi ju na ruku a povedal niečo v zmysle: „Tu máš chlapče“ a pousmial sa na mňa. Stalo sa mi to prvýkrát. Bol som rád, ale nohy mi to nezväzovalo. Hrali sme totiž dobre ako celok, zápas sme odbojovali a tri body zostali zaslúžene doma.“