Viete o tom, že vaše rodné Odorheiu Secuiesc (Székelyudvarhely) je družobným mestom Dunajskej Stredy?

„Áno, vedel som o tom. Osobne som čestným veľvyslancom môjho rodného mesta za oblasť športu. Aj preto si myslím, nebudem mať žiaden problém s ľuďmi v Dunajskej Strede a okolí. Väčšina rozpráva po maďarsky, máme podobné zmýšľanie a preto som ani nemusel premýšľať nad ponukou DAC-u. Pevne verím, že si budeme rozumieť. Ja pre to urobím maximum. Na úvod musím zdôrazniť, že mi je naozaj veľmi ľúto, že v náročnom období došlo k výmene trénera. Viem, že Krisztián Németh je s DAC dlhodobo spätý a celé srdce vložil do svojej práce, aby pomohol klubu. Bohužiaľ, trénerský život je taký a ja všetkým mladým trénerom odkazujem: hlavu hore. Verím, že sa čo najskôr stretneme a nájdeme si čas jeden na druhého priateľsky sa porozprávať.“

Máte bohatý trénerský životopis, čo z neho by ste sám vyzdvihol?

„V prvom rade sa cítim byť Európanom. Narodil som sa v Rumunsku, od 21 rokov som žil v Nemecku a v Kolíne som vyštudoval vysokú školu s trénerskou licenciou. V Borussi Mönchengladbach sa začala moja trénerská kariéra. V Maďarsku som bol pri reprezentácii ako asistent trénera Lothara Matthäusa, neskôr som koučoval Ferencváros a dosiahli sme veľmi pekné výsledky. Práve vtedy som mal nezabudnuteľný zážitok v Dunajskej Strede, kde sme odohrali priateľský zápas a domáci fanúšikovia nás krásne privítali. Nasledovali dva roky pri reprezentácii Ugandy, potom som prešiel do škótskeho Hearts of Midlothian, ďalej som pôsobil aj v Belgicku, v Litve dva roky ako reprezentačný tréner, jeden a pol roka v MTK Budapešť a teraz v Dunajskej Strede. Znova teda opúšťam Maďarsko, ale nejdem ďaleko, len k susedom. Pevne verím, že aj v slovenskom futbale nazbieram pozitívne výsledky. Dúfam, že sa nám podarí poskladať mužstvo, aké si Dunajská Streda zaslúži.“

Čo považujete za váš najväčší doterajší úspech?

„Nemusím príliš premýšľať, lebo všade som mal veľmi pozitívne zážitky. Pri každom tíme som snažil zanechať dobrý dojem, aby na mňa v dobrom spomínali. S Ferencvárosom, ako mojím prvým profesionálnym klubom, sa mi podarilo dostať do skupinovej fázy Pohára UEFA, získali sme dve striebra v maďarskom pohári a boli sme druhí aj v najvyššej súťaži. V kvalifikácii Ligy majstrov sme dostali gól v poslednej chvíli od Sparty Praha a tak sa nám nepodarilo prebojovať do skupinovej fázy, ale tieto spomienky považujem za najdôležitejšie a najkrajšie na lavičke Ferencvárosu. V Škótsku sme síce nezískali titul, ale skončili sme tretí tesne za Celticom a Rangers, ktorým sme boli dôstojným partnerom. Ak sa nemýlim, tak som jediný zahraničný kouč, ktorého za trénera roka zvolili novinári aj odborníci. To bola azda najväčšia senzácia, pretože dovtedy žiadny zahraničný tréner nezískal takéto ocenenie, navyše obe naraz. Veľmi dôležité je aj to, že som všade dokázal zapracovať do mužstva aj mladých hráčov, ktorí sa následne presadili do reprezentácie. Tak tomu bolo aj v MTK, kde Bese Barnabás toho pred mojim príchodom neodohral veľa. Podarilo sa mi ho dostať do formy a aj klub môže byť hrdý na to, že mal po dlhých rokoch stabilného hráča v maďarskej reprezentácii a nakoniec sa ho podarilo predať aj do zahraničia.“

Čo vás presvedčilo, aby ste prijali ponuku z Dunajskej Stredy?

„Udialo sa to rýchlo a ja som hneď prikývol. Súhlasil som z viacerých dôvodov, ale určite je to v prvom rade z profesionálneho hľadiska. Viem, čo tento klub reprezentuje na Slovensku. Zároveň sa tu buduje fantastická infraštruktúra. Som presvedčený o potrebe tvrdej práce, tú treba aj správne naplánovať. Urobíme všetko preto, aby sme fanúšikov potešili dobrými výsledkami. Verím, že príjmu fakt, že nastala zmena na trénerskej lavičke. Život ide ďalej a my chceme, aby bol klub úspešnejší a aby sa dostal späť na miesta, kam patrí.“

Vaším asistentom je Werner Bürger, s ktorým už dlhšie spolupracujete. Ako by ste ho charakterizovali?

„Wernera poznám zo štúdia na vysokej škole v Kolíne, doteraz sa mi s ním dobre spolupracovalo. Na ihrisku sa výborne dopĺňame. Aj on má bohaté skúsenosti, trénoval na rôznych miestach, pri dobrých mužstvách a pri práci mi pomáha na sto percent. Nesnaží sa o to, aby bol hlavným trénerom, ale chce spolupracovať a tak dosahovať úspechy. Myslím si, že v trénerskom živote nie je jednoduché nájsť podobného pomocníka, s ktorým si rozumiete ľudsky aj odborne. Verím, že vo Wernerovi som našiel presne takého odborníka, ktorý pozná svoje úlohy a nechýba mu zanietenosť. Každý má negatívne aj pozitívne stránky. Ja hodnotím podľa toho, aký je na ihrisku, respektíve vedľa neho. Z tohto pohľadu môžem povedať, že som sa v ňom ešte nesklamal a hodnotím ho vysoko aj po profesionálnej stránke.“

Videli ste predchádzajúce zápasy DAC-u? Čo viete o mužstve a hráčskom kádri?

„Áno, už som si pozrel niekoľko záznamov a tento klub mi naozaj netreba predstavovať. Mohlo by sa povedať, že podporou fanúšikov je DAC ako druhý Ferencváros. V celom meste cítiť záujem o klub, ľudia tu žijú futbalom a tú vzájomnú väzbu by chceli vidieť aj na ihrisku. Nie vždy len formou pozitívnych výsledkov, pretože treba občas prijať, že súper je kvalitnejší, alebo má lepší deň. Ale ak fanúšik vidí snahu hráčov, tak vytrvajú pri mužstve. V posledných dňoch som sa snažil pozrieť čo najviac zápasov. Videl som, že sú tu hráči mnohých národností, ale sú tu aj dvaja-traja mladí, ktorí sa presadili v mládežníckych reprezentáciách Slovenska, čo je pre klub veľmi dôležité. Ja by som chcel, aby sme vedeli zapracovať do mužstva čo najviac domácich talentov, ktorých môžeme časom dostať aj do reprezentácie. Ako som pozeral zápasy DAC-u a iných slovenských klubov, tak v porovnaní s maďarskou ligou sa tu hrá jednoznačne dynamickejšie. Zdá sa mi, že tu sa nekladie až taký dôraz na taktiku či techniku, ale v prvom rade na dynamiku. Pripomínalo mi to Škótsko, nielen pre vytrvalý dážď počas prvých tréningov, ale najmä tou dynamikou a fyzickým poňatím hry. Myslím si, že každý národ má svoju vlastnú futbalovú kultúru a na Slovensku sa kladie dôraz na fyzickosť a dynamiku. Pre mňa je to pozitívum, pretože preferujem práve tento štýl futbalu. Na tréningu som videl zákroky a súboje, ktoré vyzerali tvrdo, hráči si nič nedarovali. Myslím si, že v tomto sa hráči DAC-u uberajú správnym smerom. Potrebujeme sa však zlepšiť po taktickej stránke. Verím, že v tom prípade a s podobným prístupom budeme aj v zápasoch lepší.“

Momentálne sme na predposlednom mieste tabuľky, v pohári sme sa dostali do osemfinále. Zmluvu ste podpísali do konca sezóny - s čím budete spokojní na jej konci?

„Spokojný budem, ak sa v závere ročníka budeme pohybovať v strede tabuľky. Nazval by som to stabilizáciou, potom by sa dalo rozmýšľať aj do vzdialenejšej budúcnosti. Samozrejme, ako tréner a športovec chcem vyhrávať. Úspechom by bol postup do finále pohára, kde by sme samozrejme chceli aj vyhrať. Ale myslím si, že aj postupom do finále by sme mohli pozitívne hodnotiť sezónu. V tejto chvíli však ešte nepozerám tak ďaleko, musíme ísť postupne, krok za krokom. Vieme, že počas prestavby štadióna sme v špecifickej situácii a môj predchodca mal kvôli tomu sťaženú úlohu. Chýbala domáca kulisa, na ktorú bolo mužstvo zvyknuté. Aj v kabíne cítiť, že hráči sa s tým nedokázali vysporiadať. V tomto smere je najdôležitejšie nastaviť poriadok, vrátiť sa do pôvodných koľají. Mojou úlohou je káder stabilizovať a posunúť mužstvo vyššie v tabuľke, teraz nie je dôležité, na akú dobu znie moja zmluva. Chcem, aby sa mužstvo stabilizovalo a všetky negatíva sme dokázali hodiť za hlavu.“

V nedeľu nás čaká krajské derby s Trnavou. Ako sa dá za pár dní pripraviť mužstvo?

„Aktuálne nie je cieľom veľmi rýchlo meniť taktiku, za dva-tri dni to ani nie je možné. Snažíme sa priniesť oživenie a docieliť pozitívny výsledok. Je to derby a ako vieme, v takých zápasoch sa môže zrodiť hocijaký výsledok. Najlepšie by bolo získať tri body, čo by pre nás bol správny katapult, na ktorom by sa dalo stavať. Dôležité bude nájsť  chyby a napraviť ich, popritom si ponechať dobré veci, porozprávať sa s hráčmi a nájsť správnu cestu. Chcem pozitívne vplývať na hráčov, aby išli do zápasu s čistou mysľou. To je teraz najdôležitejšie. Taktika, rozostavenie a ďalšie podobné veci vyžadujú viac času. Krátkodobo teraz musíme určiť, čo chceme hrať a tú dynamiku, ktorú som videl na tréningu, preniesť do zápasu.“

Viackrát ste spomínali fanúšikov a atmosféru, ktorú vedia vytvoriť. Čo by ste im chceli odkázať?

„V prvom rade chcem vyzdvihnúť, že mužstvo ich bude vždy potrebovať. Najmä tých, čo doteraz stáli pri mužstve. Hráči sa môžu divákom odvďačiť len vtedy, ak dajú všetky sily, celé svoje ja do zápasov. Ak všetko čo robia, budú robiť pre klub a nie pre vlastné ja. Fanúšikom odkazujem, aby naďalej mali radi svoje mužstvo, pretože aj v ťažkých časoch treba držať spolu. Práve vtedy sa tvorí puto, ktoré je potom ťažké rozdeliť. Viem, čo v Dunajskej Strede znamená futbal. Viem čo znamená pre tunajších fanúšikov, ktorí žijú denno-denne so svojím  klubom a ktorí sa v sobotu či nedeľu chodia na zápasy nielen zabaviť, ale aj ukázať svoju dôveru mužstvu. Len spolu môžeme dosiahnuť, aby bol DAC opäť veľký klubom. Ak sa nám to spolu podarí, tak každý bude môcť byť hrdý na seba, lebo to bude výsledkom našej spoločnej práce. Fanúšik, ktorý príde na zápas a zo svojej pozície môže „len“ fandiť ani len netuší, akú obrovskú pomoc znamená pre hráčov. Keď fanúšikovia vidia, že mužstvo nevydá zo seba všetko, tak aj ja vidím, že niekde je chyba. Fanúšik, hráč aj tréner sú tu pre klub, preto musíme držať spolu.“