Mám pred sebou fotografiu, ktorá zachytáva, ako kapitáni Bayernu Mníchov a DAC 1904 Klaus Augenthaler a Dušan Liba bok po boku privádzajú svoje tímy na trávnik v Dunajskej Strede. Je to už 26 rokov. Spoločne s Libom sme oprášili jeho hráčsku i trénerskú minulosť v DAC a prešli sme aj do súčasnosti.

V sezóne 1984/85 DAC a Nitra súperili v Slovenskej národnej lige o postup medzi elitu. Toto súperenie jasne vyhral už niekoľko kôl pred koncom súťažného ročníka DAC a zabezpečil si historický postup. A práve to rozhodlo, prečo vtedajší stopér Nitry Dušan Liba zmenil dres a zamieril na Žitný ostrov. „Nitra rok predtým vypadla z najvyššej súťaže a návrat sa nepodaril. Chcel som hrať prvú ligu, a preto som vzal ponuku DAC,“ objasňuje Liba pohnútky prestupu. Bol už v zrelom futbalovom veku (28 rokov) a jeho skúsenosti ligový novic potreboval. Urastený blondiak, tvrdý ako skala, neúprosný a nekompromisný v osobných súbojoch, skvele ovládajúci vzdušný priestor. Neprehliadnuteľný. To bol nový muž v strede obrany dunajskostredského klubu.

Začiatky nováčika v lige však neboli bezproblémové. „Hneď v úvode sezóny, v druhom kole, sme dostali na Bohemke osmičku. Predsa len, bol citeľný rozdiel medzi prvou a druhou ligou, keď viacerí naši hráči dovtedy hrávali nižšiu súťaž. Napokon sa však Dunajská Streda v pohode zachránila,“ opisuje rozbeh vo federálnej lige stopér DAC. „Potom sa mužstvo postupne posilňovalo, prišli kvalitní futbalisti a dostavili sa prvé úspechy. Siahli sme dokonca na Československý pohár a zahrali si proti Bayernu Mníchov v Pohári UEFA. Boli to absolútne vrcholy pre dunajskostredský futbal,“ pokračuje Liba. Doma proti slávnemu nemeckému tímu už viedol DAC s kapitánskou páskou práve on. „Áno, myslím, že krátko predtým som prevzal funkciu kapitána po Karolovi Krištofovi, ktorý odišiel do Rakúska. Bol som v tíme najskúsenejší, vtedy som už mal tuším 31 rokov, nuž to spoluhráči akceptovali.“

Kapitánska páska ho tešila, ale oveľa podstatnejšie bolo podľa neho niečo iné: „Zišla sa výborná partia chapčiskov. Ľúbili sme futbal, chceli sme vyhrávať, hlavne pre obecenstvo, ktoré bolo veľmi žičlivé. To sa nezdá, ale keď ste v strede ihriska a je plný štadión, ženie vás naozaj dopredu.“

Spolu s Lubomírom Šrámekom vytvorili pevnú stopérsku dvojicu. „Zahrali sme si spolu dva roky, veľmi dobre sme si rozumeli. Potom odišiel do pražskej Slavie. Partnera v strede obrany mi robili aj Karol Krištof, Jozef Medgyes či Ján Hodúr.“ Liba si na tie časy veľmi dobre spomína aj dnes, bez problémov vysypal z rukáva zostavu, ktorá vtedy najčastejšie nastupovala na ihrisko. „Bolo to veľmi dobré mužstvo,“ tvrdí a možno s ním iba súhlasiť.

Po rokoch sa Liba do Dunajskej Stredy vrátil, ale už ako tréner. „Prevzal som taktovku po trénerovi Ladislavovi Škorpilovi v sezóne 1997/98 na posledných dvanásť zápasov, ale ligu sa nepodarilo zachrániť,“ konštatuje. Po ďalšom návrate v sezóne 2003/2004  viedol tím v troch zápasoch ako hlavný tréner, v ročníku 2005/2006 asistoval Tiborovi Mičincovi, bývalému spoluhráčovi v žlto-modrých farbách klubu. Bez úspechu. „Nebola to veľká sláva,“ stručne zhodnotil vtedajšie časy a pomery v DAC.

Ku klubu si zachoval blízky vzťah a platí to aj v dnešných dňoch. „V Bodíkoch neďaleko Gabčíkova mám chatu, na ktorú chodím pravidelne, a dosť často sa mi môj pobyt podarí spojiť s návštevou ligového zápasu v Dunajskej Strede,“ vraví. Má radosť z toho, že v klube sa v poslednom období pomery výrazne zmenili - k lepšiemu. „Pán Világi prišiel do klubu o päť minút dvanásť. DAC už bol na pokraji krachu. Šťastie pre Dunajskú Stredu, že tam Világi aj so svojimi ľuďmi vstúpil. Majú dobrú filozofiu, jasnú  predstavu o futbale. Verím, že svoje sľuby a zámery aj splnia. Potrebujú vybudovať nový štadión, pretože starý je už jednoducho nevyhovujúci. A skvalitňovať káder. Pozitívom je, že ľudia v Dunajskej Strede v hojnom počte chodia na futbal, milujú ho.“

Liba sa stretáva so starou hráčskou partiou Dunajskostredčanov, pokiaľ môže, tak príde aj na futbalové vystúpenia starých pánov. V našom rozhovore prišla reč aj na tých, ktorí už nie sú medzi nami. „Jožko Medgyes či Laci Tóth nám chýbajú,“ priznáva. „My sa radujeme z toho, že sme tu, zdraví a môžeme sa tešiť z futbalu. Ja som pri ňom zostal celý život, verím, že to s ním nejako dotiahnem až do dôchodku,“ dodáva.

Samozrejme, Libovou prioritou je trénerská práca v Nitre, kde trénuje juniorku FC. „Je to však ťažké. Určite viete, ako je na tom miestny klub v súčasnosti. Prirovnal by som to k stavu, aký bol v Dunajskej Strede pred príchodom pána Világiho. Akurát s tým rozdielom, že tam nie sú Iránčania...“.

Liba je rodákom z Teriakoviec, odmalička však býval v Prešove, kde sa už narodil jeho mladší brat Igor, člen siene slávy slovenského hokeja. Na rozdiel od brata sa Dušan usadil na juhu Slovenska, konkrétne v Nitre. „Keďže on je na východe, až tak často nie sme spolu. Vidíme sa väčšinou  raz za rok, keď sa vydám za rodinou do Prešova. Igor má  svoje povinnosti, prevádzkuje hokejovú akadémiu. Sme však v pravidelnom telefonickom kontakte, tak raz za dva týždne si zavoláme,“ rozhovorí sa o stykoch s bratom.

Kto je Dušan Liba

Narodil sa 4. decembra 1956 v Terakovciach pri Prešove, je odchovancom prešovského futbalu. Vojenčil v Dukle Kroměríž, hrával za TJ Gumárne 1. mája Púchov (1978-80), Plastiku Nitra (1980-84). V lete 1985 prestúpil do DAC Dunajská Streda. V jeho drese si odkrútil štyri sezóny, odohral 111 ligových zápasov (všetky vo federálnej lige) a strelil 10 gólov. Bol aj kapitánom mužstva. Po odchode v roku 1989 hrával futbal v rakúskych súťažiach. Do Dunajskej Stredy sa vrátil ako kouč, mužstvo DAC viedol ako hlavný tréner v posledných dvanástich zápasoch sezóny 1997/98. V tejto funkcii zaskakoval  v ročníku 2003/2004 v troch zápasoch. Ako asistent trénera pôsobil pri tíme v sezóne 2005/2006 - dvanásť zápasov. Ako tréner pracoval aj v Zlatých Moravciach, Sládkovičove (2004), v Spartaku Vráble (2006-2009), MFK Topvar Topoľčany (2009/2010),  FK Slovan Duslo Šaľa (2011/2012). V sezóne 2013/2014  bol členom  realizačného tímu v Zlatých Moravciach. Momentálne trénuje juniorku FC Nitra.

Ladislav Harsányi