Rozhovor

Fernand Goure: Prišiel som do výborného mužstva

Fernand Goure: Prišiel som do výborného mužstva

A-TÍM
|
Rozhovor
| pi 15.9.2023, Nagy Krisztián, foto: Lelkes Ernő
article_banner
article_banner
article_banner

„Keď som sa dopočul, že DAC má o mňa vážny záujem, skontaktoval som môjho kamaráta Vakouna Baya, ktorý mi odporučil klub a poprial mi veľa šťastia.“ Predstavujeme nového útočníka nášho mužstva, 21-ročného Fernanda Goureho z Pobrežia Slonoviny.

Fernand, vitaj v DAC! Prosím, predstav sa fanúšikom a povedz nám niečo o začiatkoch tvojej kariéry.
„S futbalom som začínal ako deväťročný, aj vďaka mojim strýkom, ktorí tiež hrávali futbal, ale iba ako amatéri. Futbal je môj život, vo voľnom čase či po škole som v jednom kuse kopal do lopty. Ako desaťročný som sa dostal do jednej akadémie a následne som odišiel do vtedajšieho hlavného mesta Abidjanu. Najviac mi dalo pôsobenie v AS Denguélé, kde som mal príležitosť spoznať profesionálny futbal. Odtiaľ som prestúpil do izraelského Maccabi Netanya a potom do belgického KVC Westerlo. Po roku som odišiel na hosťovanie do Újpestu a teraz som v Dunajskej Strede, čo ma veľmi teší.“

Aká veľká je vaša rodina?
„Mám troch bratov a jednu sestru, ja som najstarší. Moji mladší bratia žijú v Abidjane a všetci hrajú futbal. Sestra je ešte malá, takže žije s mamičkou v hlavnom meste Yamoussoukro, zatiaľ čo otec žije vo Francúzsku.“

Do Izraela si odišiel v osemnástich. Aké ťažké bolo pre teba opustiť domov a rodinu v takom mladom veku?
„Podobná zmena je pre každého mladého hráča náročná, navyše som do Izraela išiel úplne sám. Moja mentalita mi však pomohla prekonať počiatočné ťažkosti, vedel som, že sa musím sústrediť len na futbal. Deň čo deň som tvrdo pracoval a snažil sa rozvíjať, dokázal som zostať silný. Väčšina mladých afrických futbalistov chce hrať v Európe, takže s mojou mentalitou a motiváciou nebol problém. Samozrejme, pred odchodom som všetko podrobne prebral aj s rodičmi. Myslím si, že som sa rozhodol správne, keďže sa neustále zlepšujem, čo je pre mňa najdôležitejšie.“

V Európe pôsobíš tretí rok. Ako sa ti podarilo aklimatizovať a zvyknúť si na tunajší život?
„Cítim, že mám čoraz väčšiu zodpovednosť. Začiatky neboli jednoduché, ale teraz som už aj v Európe ako doma.“

Ako veľmi bol v tomto procese dôležitý rok vo farbách Újpestu?
„Aj tam som veľmi tvrdo pracoval a sústredil som sa len na futbal. Každý deň som sa snažil vydať zo seba to najlepšie, pretože len tak sa dá napredovať a zlepšovať. Musíte počúvať trénerov a makať, to je kľúč k úspechu. Z úspešného obdobia v Újpeste mám veľkú radosť, pomohlo mi to spoznať moje schopnosti. Tvrdo pracujem, aby som gólmi pomáhal môjmu mužstvu vyhrávať. Ale Újpest je už minulosť, teraz som hráčom DAC-u a snažím sa latku posunúť ešte vyššie. Som vďačný Újpestu, že som prvýkrát v kariére mohol odohrať jednu celú sezónu medzi dospelými v prvej lige a v dobrom mužstve, vďaka čomu som strelil veľa gólov. To všetko veľmi pomohlo aj môjmu sebavedomiu.“

Ako by sa sám seba charakterizoval z futbalovej stránky? Ktoré sú tvoje silné stránky a v čom sa chceš zlepšiť?
„Určite potrebujem popracovať na technike, no rovnako platí, že sa stále musím zlepšovať vo všetkom. Myslím si, že som silný, rýchly a mám dobré zakončenie. Určite však nemôžete prestať tvrdo pracovať ani vtedy, keď máte pocit, že už ste v niečom dobrý.“

Do DAC-u si prišiel na ročné hosťovanie. S akými cieľmi?
„Viem, že som prišiel do výborného mužstva, budem sa snažiť pomáhať trénerom aj celému klubu. Každý ma prijal priateľsky, cítim sa tu veľmi dobre. Som šťastný, že môžem byť súčasťou žlto-modrej rodiny. Viem si predstaviť aj dlhodobé pôsobenie v Dunajskej Strede.“

Mal si za sebou len jeden tréning s mužstvom, keď sme odohrali prípravný duel v Bačke Topola. Ako si videl tento prípravný zápas?
„Výsledok neodráža to, čo sa dialo na ihrisku, ale pre mňa bolo pozitívne vidieť nových spoluhráčov v akcii. Videl som kvalitných futbalistov, takže by sme nemali byť sklamaní z prehry. Tréneri s nami tvrdo pracujú na tom, aby sme sa každým dňom zlepšovali. Mal som jednu veľkú šancu, brankár však výborne zasiahol. Taký je život útočníkov, nabudúce sa pokúsim trafiť lepšie.“

Veríme, že si si prvý gól ušetril na derby proti Slovanu. Vieš, čo tento zápas znamená pre klub a fanúšikov?
„Áno, každý futbalista chce hrať podobné derby zápasy. Veľa sa o tomto súboji hovorí, veď ich nehráme každý deň. Chcem si najmä užiť pekné chvíle a samozrejme bolo by skvelé streliť Slovanu gól. V šatni sa veľa rozpráva o dôležitosti tohto stretnutia. Dúfam, že tri body zostanú doma.“

Vedel si pred príchodom niečo o DAC a slovenskej lige?
„Ani moc nie, ale keď som sa dopočul, že DAC má o mňa vážny záujem, skontaktoval som môjho kamaráta Vakouna Baya, ktorý mi odporučil klub a poprial mi veľa šťastia.“

Bayo k nám prišiel ako pomerne neznámy futbalista, navyše DAC bol pre neho prvým európskym klubom. Darilo sa mu však nielen u nás, ale celkovo má peknú kariéru. Motivuje ťa jeho cesta?
„Áno. Baya vnímam ako staršieho brata. Sme veľmi dobrí kamaráti, stretli sme sa aj v reprezentácii. Jeho kariéra ma motivuje, dokonca by som ho chcel prekonať. Viem, že to nebude jednoduché, keďže strelil veľa gólov za DAC, ale budem každý deň tvrdo pracovať na tom, aby sa mi to podarilo. Cítim zodpovednosť za mužstvo.“

V našom klube pôsobil aj ďalší futbalista z Pobrežia Slonoviny, Souleymane Kone. Poznáš aj jeho?
„Viem o ňom, ale osobne sa nepoznáme, pretože je hráčom z inej generácie.“

article_bannerarticle_banner