Z Trenčína to mal namierené do Žiliny. Jeho futbalový kompas však na poslednú chvíľu zmenil smer. Nie na sever, ale na juh putoval 24-ročný pravý bek Ján Kapko v zime 1985. Mohol za to Michal Weisz, vtedajší šéf dunajskostredského futbalu. „Zmluva so Žilinou bola na spadnutie. Dunajskostredčania však prišli za mnou a v Piešťanoch ma čakali rodičia a Michal Weisz. A ten ma prehovoril aby som šiel do DAC,“ odkrýva pozadie prestupu 54-ročný rodák z Novej Poruby neďaleko Dubnice.

Vraj vtedy nemal ani tušenie, kde Dunajská Streda leží a musel si otvoriť mapu. „Nebol som sám. DAC bol vtedy ešte neznámy a hral druhú ligu. A keď postúpil medzi elitu, aj v takej Sparte Praha sa museli pozrieť, kamže pôjdu hrať. Nehovoriac o súperoch z európskych pohárov. Tí poznali na Slovensku maximálne Bratislavu. Až potom sa dostala Dunajská Streda do povedomia,“ objasňuje.

Po pol roku DAC postúpil medzi elitu a začalo sa rodiť najúspešnejšie obdobie v histórii klubu. A Kapko ani na chvíľu neoľutoval, že sa nechal zlanáriť na juh Slovenska. „Vôbec neľutujem, prečo by som mal? Boli výsledky, fanúšikovia chodili vo veľkom počte na zápasy, nechýbala atmosféra, všetko okolo futbalu bolo v pohode a v poriadku. Zažil som všetko, postup z druhej ligy do najvyššej súťaže, pohárové úspechy. V druhom období zostup a ďalší návrat. Skrátka, bol to pekný úsek môjho života,“ sumarizuje roky strávené na Žitnom ostrove. Stal sa z neho rekordér klubu nielen v počte odohraných zápasov v najvyššej súťaži (204), ale aj celkovo (237).

Bol akýmsi predvojom dnešných moderných krajných obrancov, ktorí popri plnení defenzívnych povinností výrazne podporujú aj útočnú aktivitu tímu. Ťažil najmä zo svojej rýchlosti. Kde sa v ňom nabral takýto víchor? „Neviem, nepátral som po tom. Jednoducho som bol rýchly,“ odpovedá. Ozaj, ktorý zo súčasných svetových krajných obrancov sa mu najviac zalieča? „Prakticky ich nájdeme v najlepších kluboch ako Bayern Mníchov, FC Barcelona, v anglických, jednoducho na nich majú financie. Ťažko však povedať, kto z nich je v súčasnosti najlepší.“ Tak sa skúsime spýtať inak, čo taký Dani Alves z Barcelony? „Je to taký mix bojovníka, technika, trochu nerváčik, ale hrá perfektne. Fandím mu.“

Vráťme sa však do jeho čias. Mal imidž rockového speváka. Dlhé vlasy, s neposlušným dresom trčiacim z trenírok, zavše i vykasané rukávy. Rebel Kapko? „Nemal som rád, keď ma niekde zaškatuľkovali. Preto som odišiel aj z vojenského klubu. Keď mi povedali, musíš urobiť to či ono, ja som spravil pravý opak,“ priznáva bez mučenia, že s disciplínou a príkazmi sa nekamarátil.

Vylomeniny, návštevy „mokrých štvrtí“  a Kapko, to patrilo k sebe. Keď ho nabádame, aby vytiahol konkrétnosti, reaguje so smiechom: „Radšej nie. Bolo toho veľa. Dajte tam tri otázniky.“ S takou odpoveďou sa však neuspokojíme a pýtame sa ďalej: Dostávali ste od trénera Karola Peczeho pokuty? „Je pravda, že nejaké pokuty hráčom rozdal, ale skôr za iné veci, napríklad za nadváhu. Vedel o tom, že chodíme na pivo a takisto aj nebohý Miši báči, ktorému vtedy takpovediac patrilo celé mesto. Vedeli o nás, kde sedíme, čo robíme. Ak sme však v zápase odviedli maximum, nik nemohol na nás povedať zlé slovo.“ A na ihrisku bolo na Kapka a spol. stopercentné spoľahnutie, nič neodflákli.

Najväčší trest schytal ešte skôr, keď hrával v pražskej Dukle. „Za hrubé porušenie životosprávy. Boli sme na diskotéke, bavili sme sa a potom som odmietol hrať za dvadsaťjednotku. Prídem na tréning a „odmenou“ bolo, že som musel odbehnúť stokrát sto metrov na čas. Spolu s ďalšími tromi spoluhráčmi. Po štyridsiatej stovke sme už o sebe ani nevedeli, ale napokon sme to absolvovali celé,“ rozpráva starú príhodu.  Z Dukly ho nakoniec odvelili preč, vrátil sa do Trenčína. V čs. reprezentácii si stihol zahrať trikrát a strelil aj gól, bohužiaľ, vlastný. Bolo to v Miláne proti Taliansku v kvalifikácii na ME.

Po skončení kariéry vo vrcholovom futbale sa dal na trénerskú dráhu, ale paralelne ešte obúval kopačky, prakticky až do päťdesiatky. „V Lehniciach i Tomášikove sme hrali o postup, s Veľkým Mederom sa nám aj podarilo postúpiť. Trénoval som v Kráľovičových Kračanoch, Padáni, Povode, kde  začal trénovať po zranení aj Otto Szabó,“ načrtne svoju trénerskú dráhu. Momentálne sa venuje žiakom FC ŠTK 1914 Šamorín, konkrétne trénuje chlapcov do trinásť rokov. „Deti sú vďačné, neodvrávajú, chodia na tréningy, chcú sa učiť, napredovať. Pre mňa je to príjemnejšie,“ pochvaľuje si prácu s mladými futbalistami. „Futbal a rodina je to, čomu sa dnes venujem,“ dodáva. Okrem Dunajskej Stredy si chodieva pozrieť zápasy aj v Trenčíne, kam cestuje za mamou a ďalšou rodinou.

„Ja som predovšetkým fanúšikom futbalu ako zábavy. Aj keď prídem na zápas DAC, dokážem mu zatlieskať aj vtedy, keď prehrá. Keď si to zaslúži.“ A práve to želá súčasným hráčom Dunajskej Stredy. „Fanúšik DAC je náročný. Ak aj po prehre svojho tímu vstane a zatlieska, potom bude všetko v poriadku.“

Kto je Ján Kapko

Narodil sa  13. septembra 1960 v Novej Porube, kde aj začal s futbalom. Pokračoval v Dubnici a Jednote TTS Trenčín (1979/80). Potom narukoval do Dukly Praha, kde strávil tri roky (1980-1983). Poslali ho späť do Trenčína, odkiaľ v zime 1985 prestúpil do DAC Dunajská Streda, kde pôsobil do roku 1992.  S mužstvom získal Československý pohár (1987). Zahral si aj v Rakúsku (Jansdorf, Fischamend), v roku 1997 sa zo Spartaka Trnava vrátil do DAC, kde si ešte odkrútil tri sezóny. V ďalšom období hrával vo Veľkom Mederi a Padáni. Súbežne sa vydal aj na trénerskú dráhu  (Kráľovičove Kračany, Tomášikovo,  Padáň, Povoda). Momentálne trénuje žiakov U13 v FC ŠTK 1914 Šamorín. S 204 zápasmi v najvyššej súťaži je klubovým rekordérom v počte odohraných zápasov za DAC (spolu s druhou ligou 237, čo je tiež klubový rekord), autorom jedného ligového gólu. Trikrát obliekol reprezentačný dres Československa.

Ladislav Harsányi