Rodák z Bratislavy-Čunova sa futbalovo formoval v Červenej hviezde, kde začínal v mládežníckych kategóriách. „V klube som bol od roku 1971, dotiahol som to najprv do dorastu a zahral som si dva-tri roky aj za mužov. A potom, po vojenčine, som už nasmeroval moje kroky do Dunajskej Stredy,“ približuje Jozef Brosz príchod na Žitný ostrov.

Ako vlastne prišlo k prestupu? „Je to dlhá história. V Dunajskej Strede sme boli hrať ako juniori „červenky“ prípravný zápas. Prišiel som tam aj s manželkou, ktorá bola v tom čase tehotná. Aj sme prespali v miestnom hoteli. Vtedy ma Miši báči Weiss, šéf telovýchovnej jednoty, dnes už nebohý, začal prehovárať, aby som zostal. Až v nasledujúcom roku sme sa s Jurajom Szikorom pripojili k mužstvu. Stalo sa tak v lete 1979.“

A načasovanie bolo priam ideálne: „Hneď v ročníku 1979/80 sme postúpili do národnej ligy. Už v tom čase sa v mužstve zišli veľké futbalové mená - Karol Krištof, Ladislav Józsa, Juraj Majoros, Jozef Lainc, už som spomínal Szikoru - to bol pojem. V národnej lige sa k nim pridal Audi, ktorý vytvoril s Majorosom a Lacim Tóthom slávne útočné trio. Mená, ktoré netreba dunajskostredskému fanúšikovi zvlášť predstavovať. Partia bola vynikajúca, v mužstve boli vynikajúci strelci. Ja som dal ešte v divíznom ročníku zo sedem či osem gólov.“

V novembri 1979 dostal byt na novom sídlisku Sever a odvtedy až dodnes je Dunajskostredčanom. S DAC sa ako hráč lúčil v sezóne 1983/84. Väčšinou sa pohyboval v záložnej formácii, sprava i v strede, sem tam si to vyskúšal aj v útoku. Hral na veľkom priestore, neúnavný, bránil i podporoval ofenzívu, drel, bojoval. A mimo ihriska bol zase priateľský, nekonfliktný typ.

V národnej lige prežil dobré roky. „Neustále pribúdali noví a noví hráči, kvalitnejší, aj ligisti. Bolo ich veľmi veľa. Napríklad skvelí brankári Veselý, Červeňan a môžeme pokračovať od obrany po útok. Skrátka v tíme bola kvalita, o bolo len otázkou, času, kedy DAC postúpi vyššie,“ hovorí o formovaní mužstva v prvej polovici osemdesiatych rokov.

Počas tých rokov sa už rodil profesionalizmus. „Vtedy sme sa venovali už iba futbalu. Boli sme síce formálne zamestnaní, ale do roboty sme nechodili,“ pripomína prechod k profesionalizmu pod rúškom socialistickej pretvárky.

Nakoniec sa cesty Brosza a DAC rozišli. „Najprv som sa mal pripojiť k Sencu, ale z toho zišlo a skončil som vo Veľkom Mederi. Ďalších osem rokov som hrával v Dolnom Štále, a keď som mal 36 rokov, tak som si to namieril za futbalom do Rakúska. V nižších súťažiach som vydržal dvanásť rokov. Skončil som vo veku 48 rokov,“ ilustruje Brosz ďalšiu futbalovú kariéru po odchode z klubu.

Čím sa živil po tom, ako skončil rakúsky angažmán? Nebolo ťažké nájsť si civilné zamestnanie? „Nepovedal by som, že ťažké. Kto si chce nájsť prácu tak si nájde, ja som robil vodiča a všetko, čo sa dalo.“

Trocha sa venoval aj trénerstvu, ale len okrajovo. „Trénoval som dorastencov dva roky, keď ma zavolal na výpomoc Laco Kalmár v Novom Živote - Eliášovciach. Potom ešte v Trhovej Hradskej a v Rakúsku B-tímy. Ale nič veľké to nebolo.“

S aktívnym futbalom však neprestával ani po päťdesiatke. „Hral som za výber nemocnice i za Michal na Ostrove, alebo už spomínaný Dolný Štál. Prestal som iba pred tromi rokmi, keď mi operovali koleno,“ vraví dnes 59-ročný Brosz.

Je pravidelným návštevníkom domácich ligových zápasov DAC a s tým, ako hráči odpichli novú sezónu, je nadmieru spokojný. „Lepšie ju ani nemohli rozbehnúť. A teraz ešte pridali bod zo Žiliny... Rozbeh je výborný, uvidíme, aké bude pokračovanie, ale vyzerá to vcelku sľubne. Na jar to také nebolo, ľudia si vtedy aj zapískali, teraz je to iné,“ rozpráva. „Bol som napríklad na zápase proti bratislavskému Slovanu, chlapci ho odohrali veľmi dobre. Myslím si, že diváci mohli byť spokojní.“

Čo si myslí, mohol by DAC zabojovať trebárs aj o pohárové priečky? „Dostať sa do prvej trojky bude veľmi ťažké. Je tam Trenčín, Žilina, Slovan - aj keď belasí sú zatiaľ sklamaním. Možno pri troche šťastia by sa mohlo niečo podariť. Neviem, nechajme sa prekvapiť.“

Pomery v klube hodnotí zo svojho pohľadu takto: „Ešte pred časom to tu nefungovalo... Som však rád, že o mládež sa konečne starajú, starší i mladší dorastenci postúpili do dorasteneckej ligy. Už to je veľký úspech. Nuž, nech to funguje tak, ako to má ísť v každom normálnom ligovom klube. Nielen A-mužstvo a potom ostatní nič - ako to tu bolo v minulosti.“

Dúfa a verí, že tímy DAC budú prinášať v novej sezóne priaznivcom veľa radosti. On si úspechy najradšej  vychutná priamo v hľadisku.

Kto je Jozef Brosz

Narodil sa 5. januára 1956 v Bratislave-Čunove. S futbalom začínal v Červenej hviezde Bratislava v žiackom veku a dotiahol to až do áčka. V roku 1979 prestúpil do DAC Dunajská Streda a hneď po prvej sezóne postupoval s mužstvom do I. Slovenskej národnej ligy. Hrával zväčša v strede poľa, vyskúšal si aj útok. V tejto súťaži si zahral vyše tri roky, zavše pauzoval pre zranenia, na konte má 59 zápasov a tri góly. V ďalšej futbalovej kariére pokračoval vo Veľkom Mederi, v Dolnom Štále a dvanásť rokov pôsobil v nižších rakúskych súťažiach. Aj po návrate domov popri civilnom povolaní hrával rekreačne za malé mužstvá a kopačky definitívne zavesil na klinec ako 56-ročný. Je zamestnaný ako školník na slovenskom gymnáziu v Dunajskej Strede, v meste žije od roku 1979. Je ženatý, má dve deti - jednu dcéru a jedného syna.

Ladislav Harsányi