„DAC je môj osudový klub,“  vraví prešovský rodák Jozef Olejník, ktorého futbalové vetry zaviali prvý raz na Žitný ostrov na jar roku 2000. „Prišiel som z Petržalky na polročné hosťovanie a hneď prvý ligový duel som si zahral za DAC práve proti tomuto klubu, veľmi dobre si na to spomínam. Nehrali sme zle, bol to vyrovnaný zápas, ale za Starým mostom sme prehrali 0:2,“ približuje svoj debut v žltom drese spred pätnástich rokov. Napriek tomu, že sa vtedy Dunajskej Strede nepodarilo udržať prvoligovú príslušnosť (liga sa drasticky zúžila zo 16 na 10 tímov), túžil zostať.

„V DAC som sa cítil dobre, a keď sa mi skončilo hosťovanie v klube, zašiel som za Vladom Weissom v Petržalke so žiadosťou, aby som v Dunajskej Strede mohol zostať. Vtedy sa na mňa aj trocha hneval. Do Petržalky v tom čase smeroval z DAC mladý Balázs Borbély, neskôr sa k nemu pridal Ján Ďurica,“ dodáva futbalista, ktorý sa pevne zahniezdil na stopérskom poste v dunajskostredskom tíme.

„Pre reorganizáciu muselo ísť dolu až sedem mužstiev Nemali sme zlý tím, dobrého, ľudského trénera Ladislava Kunu, DAC mal serióznych funkcionárov, bolo to v pohode. Práve preto som sa rozhodol, že odídem z Bratislavy a prejdem do Dunajskej Stredy. Zo skúsenejších hráčov tam boli Stano Fišan, Jano Kapko, Rudo Matta, Miki Radványi, Roman Greguška, Milan Kráľ, Peťo Šanta... “

Ďalšie sezóny strávilo mužstvo v druhej lige. Ako videl tie roky Olejník? „V tom čase sa už peniaze v kluboch zháňali dosť ťažko, čo sa prejavilo aj na účinkovaní mužstva. Aj keď vtedajší prezident Imrich Šanta robil, čo mohol, a ak niečo sľúbil, tak to aj dodržal. Po jeho odchode to šlo ešte viac dolu vodou, prakticky až na dno.“

Hoci Olejník to skúšal aj inde (napríklad v Podbrezovej i v Iráne), jeho kompas vždy po čase opäť a znovu ukázal na DAC. „Ja som sa tu stále cítil dobre, dokonca som tu zostal s rodinou bývať a žiť. Len ma trocha mrzí, že počas mojej hráčskej kariéry sa už nepodarilo DAC vrátiť na vrcholovú úroveň. Bolo to viac-menej spôsobené ekonomickou situáciou klubu. Hoci som mal aj nejaké iné ponuky, nebanujem za rokmi, ktoré som prežil v klube.“

Ešte za hráčskych čias - v Malých Dvorníkoch - prvý raz pričuchol k trénerstvu ako hrajúci tréner. „Ako tréner som prešiel všetkými stupňami od najmenších po áčko. Začínal som na amatérskej úrovni, potom som prišiel k žiakom DAC, pokračoval som v dorasteneckých kategóriách a napokon som sa dostal k seniorom. Skrátka, ovoňal som všetky úrovne.“

Dotiahol to až na asistenta hlavného trénera v DAC, po boku bývalého spoluhráča Mikuláša Radványiho. „Miki bol starší, skúsenejší, počúval som ho už ako hráča. Už vtedy mi pomáhal, takže v našej spolupráci - aj v tej trénerskej - nebol absolútne žiaden problém.“

Vrátili spoločnými silami DAC z druhej ligy do prvej a vzápätí ho zachránili medzi elitou napriek tomu, že klub dostal ťažký úder v podobe odrátania bodov. „V časoch, keď sa v klube navŕšili finančné problémy, to bol malý zázrak. Potom, chvála pánubohu, prišlo počas sezóny k zmene majiteľa a k záchrane. Myslím, že ak by sa majitelia nezmenili, nepodarilo by sa veci zachrániť. Klobúk dolu pred hráčmi, a myslím si, že aj my sme s Mikim urobili kus dobrej roboty.“

V januári tohto roku prišlo k výmene stráží na lavičke DAC, kde dvojica Radványi - Olejník skončila. Ako to bral asistent? „Ako fakt, ktorý prináša športový život. Každý to môže brať ako chce, ale ja to beriem tak, že vo futbale neustále prichádza k zmenám, či už hráčskym alebo trénerským. Je to normálne. Čo však musím podotknúť, že vedenie DAC sa k nám zachovalo veľmi korektne.“

Dvojica Radványi - Olejník pokračovala spolu na inom pôsobisku, konkrétne v Gabčíkove. „Po troch kolách sme sa rozhodli, že skončíme a potom som dostal ponuku, či by som to nevzal ako hlavný tréner. Rozmýšľal som, či to mám zobrať a po rozhovore a dohode s Mikim, som sa rozhodol, že to skúsim.“

Dnes už ani on nepôsobí v Gabčíkove. Prečo? „Vytvorilo sa tam dobré mužstvo, ťahali sme víťaznú sériu. Vyskytli sa však isté problémy, ktoré kvária mnohé kluby na Slovensku, spojené s financiami. Čo k tomu dodať? Myslím si, že hráči tímu prevyšovali túto súťaž a podľa môjho názoru sa ich nepodarí udržať v klube. Škoda, lebo mužstvo v pôvodnom zložení malo na to, aby hralo druhú ligu.“

Osud ho teraz opäť privial do DAC, keď prikývol na ponuku klubu a prevezme tím do 19 rokov. Od novej sezóny už prvoligový. „Som rád. Mal som aj iné ponuky, ale nie z vyložene profesionálneho prostredia. Preto som sa rozhodol, že prijímam ponuku DAC. Je to profesionálny klub a pre mňa je to výzva. Musím zdôrazniť, že profesionálny klub - po všetkých stránkach. Dohodli sme sa, a teraz už nezostáva nič iné, ako pracovať. Prvý raz sa s tímom zídem 7. júla.“

Raz už mal do činenia v DAC s touto vekovou kategóriou pred štyrmi-piatimi rokmi. „Vtedy išlo o hráčov s ročníkom narodenia 1991. Keď som ich prevzal, boli na poslednom mieste. Zo známejších mien spomeniem z vtedajšieho mužstva Zola Ágha, či Zsoltiho Németha. Vtedy sa nám podarila super vec, zachrániť súťaž, a to takým spôsobom, že v odvetnej časti sme skončili na druhom mieste, pričom sme v nej získali tuším len o bod menej ako Nitra. Potom prišli nové ročníky 1992 a 1993, ale tam to už bolo horšie. Jednoducho, chýbala kvalita.“

Má prehľad o hráčoch, ktorých začne trénovať budúci týždeň? „Sledoval som tieto ročníky (1997, 1998), dokonca zopár hráčov poznám od žiakov. Bude však teraz dostatok času, aby som sa zoznámil so všetkými hráčmi. Opakujem, v DAC som sa vždy cítil dobre, platí to aj o mojej rodine, ktorá žije v Dunajskej Strede. Takže sa teším na ďalšiu prácu v klube.“

Kto je Jozef Olejník

Narodil sa 20. marca 1974 v Prešove, kde začínal s futbalom. V osemnástich prišiel z Tatranu na vojenčinu do ŠKP Bratislava (1992/93), nasledovali krátke futbalové zastávky v Trebišove, Piešťanoch, mininávrat do Prešova, ďalej Turnov (1995/96), Petržalka (1997/98), Rimavská Sobota (1998/99 - hosťovanie) a v roku 2000 najprv hosťovanie a následne prestup z Petržalky do DAC. V lete 2002 prestúpil do Podbrezovej, ale už po roku sa vrátil na hosťovanie, až sa napokon v roku 2005 stal opäť kmeňovým hráčom DAC. V roku 2006 vyskúšal iránsky klub Tabris, potom sa vrátil do DAC, odkiaľ si odskočil do Gabčíkova (2007).  Ako hráč odohral v drese DAC 157 zápasov (144 v druhej lige, 13 v prvej), strelil 17 gólov (všetky v druhej lige). Záver kariéry odohral v malých kluboch Malé Dvorníky (už ako hrajúci tréner), Veľký Meder, Lúč na Ostrove a Vydrany. Ako tréner pôsobil v žiackych i dorasteneckých tímoch DAC, v sezóne 2010/2011 viedol U19. V roku 2012 sa stal asistentom trénera A-mužstva, pričom Mikulášovi Radványimu pomáhal v tejto funkcii do januára 2015, keď obaja na lavičke DAC skončili. Potom mu robil asistenta trénera v Gabčíkove a po Radványiho odchode bol hlavným trénerom. Od júla vedie DAC U19. Žije v Dunajskej Strede. Obaja synovia sú futbaloví brankári, starší Jozef pomohol tímu DAC U19 k postupu do I. dorasteneckej ligy.

Ladislav Harsányi