Keď sa ho pýtame na dva a pol roka, ktoré strávil v DAC Dunajská Streda, ani na chvíľu nezapochybuje o tom, že to bolo užitočné a vydarené obdobie. Pre obe strany. „Chvalabohu, darilo sa mi. Bol som v klube veľmi spokojný. Zišla tam dobrá partia, v DAC bolo naozaj skvele. Veľmi rád na to spomínam,“ rekapituluje obdobie v žlto-modrých farbách.

Na Žitný ostrov prišiel už ako skúsený futbalista, vo veku 28 rokov. Ešte skôr, ako sa pozrieme na jeho účinkovanie v DAC, sme ho požiadali o krátke resumé rokov, ktoré mu predchádzali. „S futbalom som začínal v Nitre ako 9-ročný a v Plastike som prešiel všetkými vekovými kategóriami. Dotiahol som to až do federálnej ligy, keď som za áčko nastúpil v šiestich zápasoch. Potom som odišiel  na vojenčinu, krátko som sa ešte vrátil do Nitry, odkiaľ som prestúpil do Senca. Dostali sme sa do druhej ligy a  takmer sa nám podarilo postúpiť do prvej,“ opisuje prvú časť svojej futbalovej dráhy.

A ako sa zrodil jeho príchod do DAC? „Do Dunajskej Stredy som prestupoval z českého Kolína, kde som strávil poldruha roka. V prvom rade som chcel hrať najvyššiu futbalovú súťaž a v podstate mi to bolo jedno, či to bude v Česku alebo na Slovensku.  Mal som ponuku aj pražského Bohemiansu, ale ja som sa rozhodol pre návrat na Slovensko.“

K mužstvu sa pripojil pred jarnou časťou ročníka 1994/95:„Do DAC som prišiel v januári 1995 a o mesiac neskôr sme leteli do Kostariky. Mužstvo trénoval Jozef Valovič,“ upresňuje.

Prvý raz obliekol žltý dres klubu v súťažnom zápase 4. marca v ligovom dueli  v Prešove a prvý úspešný strelecký zásah prišiel o dve mesiace neskôr do siete Banskej Bystrice.

Veľmi dobre spomína na spoluhráčov, osobitne na tých z regiónu Dunajskej Stredy. „Peťo Šanta, Šaňo Végh, Attila Pinte, Tibor Zsákovics,  Arpád Gőgh... To boli tí domáci. Rýchlo som si zvykol v maďarskom prostredí, nemal som žiadne problémy, nebola ani rečová bariéra, naozaj super. V Dunajskej Strede som odohral najviac prvoligových zápasov, potom mi ešte štarty pribudli v drese Prievidze,“ rozpráva.

Na jar 1995 po svojom príchode do DAC síce stihol dať iba dva ligové góly, ale v nasledujúcich dvoch sezónach sa poriadne rozostrieľal (1995/96 - 8 gólov, 1996/97 - 9 gólov), čím výrazne prispel k tomu, že v oboch ročníkoch o záchranu bojujúci DAC zotrval medzi elitou. „Asi na tom niečo bude, ale k tomu by sa mali vyjadriť kompetentní,“ reaguje skromne na svoj podiel na záchranárskych prácach.

V lete roku 1997 však klub opustil. Prečo? „Keďže v Dunajskej Strede sa mi počas dvoch rokov darilo, mal som viacero ponúk: z Rimavskej Soboty, Petržalky, z Prievidze a už si ani nepamätám, že ešte z akých ďalších klubov. Na novej zmluve som sa s DAC nedohodol, tak som z klubu odišiel do Prievidze, kde mi ponúkli lukratívne podmienky,“ odpovedá.  Po Rimanovského odchode mužstvu Dunajskej Stredy jeho góly chýbali. Ktovie, či by aj do tretice pomohol DAC k záchrane, ktorý po ročníku 1997/98 (už bez tohto útočníka) vypadol do druhej ligy.

Svoj pozitívny vzťah ku klubu si však rodák z Nitry zachoval dodnes. Teší sa z toho, že v DAC budú mať čoskoro mládežnícku akadémiu a do niekoľkých rokov podľa všetkého aj nový štadión. „Paráda, veľmi im fandím. A ešte raz pripomínam, že som sa tam aj ja cítil veľmi dobre. Škoda, že nás, našu generáciu, už tieto veci nezastihli,“ reaguje na správy o plánoch, ktoré Dunajskostredčania majú.

Hoci ho to ťahá pomaly k päťdesiatke, neprestal s behaním po ihrisku, konkrétne loptu naháňa v tíme Kolíňan neďaleko Nitry. „Stále hrávam futbal, okresnú súťaž. A dávam góly, dokonca som najlepším strelcom mužstva. Hra ma ešte vždy baví“ usmieva sa.

Na trénerskú robotu sa zatiaľ nechystá. „Trénerský kurz som si spravil, ale netrénujem. Pokiaľ mi budú slúžiť nohy, budem hrať. Potom ma budú musieť asi zastreliť (smiech...). V júli budem mať 49, nuž by som to rád dotiahol na ihrisku do päťdesiatky. Pokiaľ sa bude dať.“ Loptou  sa však neživí, pracuje pre firmu s plastovými, respektíve hliníkovými oknami.

Koho by pozdravil v DAC? „Pozdravujem všetkých, aj keď z mojich čias už z funkcionárov nie je v klube nikto. Je tam však Krisztián Németh, s ktorým som tiež hrával.“

Do Dunajskej Stredy v poslednom období nezablúdil: „Viete, že od mojich hráčskych čias som tam tuším ani raz nebol? Času je málo. Chcem sa však poďakovať, že ste si na mňa v klube spomenuli, bolo mi cťou.“

Fanúšikov DAC bude isto zaujímať, či stále nosí svoju povestnú „hrivu.“  Tu je jeho odpoveď: „Samozrejme, že mám stále dlhé vlasy. Tak sa cítim najlepšie. Stále hrávam futbal, dávam góly, takže sa toho u mňa veľa nezmenilo,“  zakončí s úsmevom našu konverzáciu.

Kto je Milan Rimanovský

Narodil sa 11. júla 1966 v Nitre, je odchovancom nitrianskeho futbalu. Za Plastiku odohral v sezóne 1987/88 šesť ligových zápasov československej lige. Po vojenčine sa ešte krátko vrátil domov, aby prestúpil do Senca, kde pôsobil vyše päť rokov. Nasledoval jeden a pol ročný pobyt v českom Kolíne, odkiaľ začiatkom roka 1995 prestúpil do DAC Dunajská Streda. Počas dva a pol roka nastrieľal 19 gólov v 75 ligových stretnutiach. V lete roku 1997 sa stal hráčom FK Prievidza, za ktorý nastúpil v lige 50-krát a strelil 13 gólov. Potom pôsobil niekoľko rokov v Rakúsku v klube UFC Tadten. Po návrate na Slovensko hrával za Požiarnik Mýtna Nová ves a TJ Slovan Čeladice (pobudol aj v Ludaniciach a v klube Vinodol). Momentálne oblieka dres TJ Slovan ŠPP Kolíňany v okresnej súťaži. V pracuje pre firmu, ktorá sa zaoberá plastovými a hliníkovými oknami.

Ladislav Harsányi