Je odchovancom Tehelného poľa. „Mal som desať rokov, keď som sa dostal do žiackeho tímu Slovana. Som bratislavský rodák, ale v tom čase sme bývali v Novej Dedinke. Vydržal som v belasom do osemnástky, prepracoval som sa do béčka Slovana, mojimi trénermi boli bývalí slávni hráči Ivan Hrdlička a Ľudovít Cvetler,“ vysvetľuje bývalý ľavý záložník svoju futbalovú genézu.

Bol to vraj Hrdlička, ktorý ho odporučil DAC. „To si už nepamätám, ale vyhľadal si ma Brányik Šani báči a ponúkol mi angažmán v Dunajskej Strede.“

Prišiel v najlepšom čase, keď sa DAC rozbiehal k piatemu a tentoraz už úspešnému pokusu postúpiť do federálnej ligy. „V tom čase bolo pravidlo, že v mužstve musel hrať jeden hráč do 20 rokov. Tak sme na ľavej strane zálohy stavali šikovného Nagya,“ pripomína tréner Karol Pecze.

A tak sa tínedžer mohol do sýtosti vyhrať na trávniku. „Nastúpil som na všetky zápasy sezóny, okrem posledného. Do Humenného som už s mužstvom necestoval, brali ma na vojnu do Banskej Bystrice,“ oživuje hráč spomienky.

Ako sa cítilo mladé „ucho“ v dunajskostredskej zostave? „Veľmi dobre, v mužstve sa nerobili žiadne rozdiely medzi starými a mladými, nebol žiaden problém. A mladých nás bolo viac. Pecze bol prísny tréner, ale my sme tiež vedeli, čo je naša povinnosť. Jednoducho, futbal sme hrali radi. “

Menšieho vzrastu, s nízkym ťažiskom, vďaka čomu dokázal rýchlo meniť smer pohybu, kreatívny. Taký hráč bol Nagy, ktorý dostával príležitosť zväčša na ľavej strane zálohy. Prebojoval sa dokonca do reprezentačného kádra Československa do 21 rokov.

Po vojenčine sa vrátil v roku 1987 do DAC. „Mužstvo malo vtedy už veľmi silný káder, prišlo veľa kvalitných hráčov. Bolo v ňom 20 - 22 dobrých futbalistov.  Nebolo ľahké sa dostať do kádra, a tobôž do základnej jedenástky. Dostal som však príležitosti aj v lige, “ vraví.

A hneď prvú využil priam stopercentne. Bolo to 11. októbra 1987, keď ho tréneri prvý raz poslali na prvoligový trávnik ako striedajúceho hráča v 82. minúte proti Dukle Praha. Neuplynulo ani šesťdesiat sekúnd od jeho príchodu na ihrisko a radoval sa z gólu, keď na pražskej Juliske skóroval po prihrávke Tibora Mičinca. „Dátum si nepamätám, ale na ten zápas i na gól áno. Vyhrali sme 2:1,“ dodáva.

Škoda, že sa mu nepodarilo ešte viac zúročiť svoj talent.  Možno mu chýbalo viac trpezlivosti, možno tá trpezlivosť chýbala klubu. Faktom je, že v lete 1988 DAC opustil. Prečo sa rozhodol odísť z dunajskostredského klubu?  „Ako každý mladý hráč som chcel hrávať, a keď som dostal ponuku od vtedy druholigového Senca, tak som ju vzal,“ odpovedá.

Odohral tam štyri sezóny, ale mužstvu sa medzi elitu nepodarilo prebojovať. Tak sa rozhodol, že si to vyskúša za hranicami a vybral sa do Győru, do tímu ETO. „Bol som už presťahovaný, strávil som tam jeden mesiac. Do začiatku ligy zostával týždeň, mali sme hrať na Vasasi. Dohoda medzi klubmi sa však naťahovala, možno som ešte mohol počkať, ale ja som sa rozhodol, že sa zbalím a odídem.“ A tak si najvyššiu maďarskú súťaž nezahral.

Nakrátko sa vrátil do Senca a potom si to namieril k iným susedom - Rakúšanom. „Šiel som hrať tretiu ligu za FAC (Floridsdorfer AC) Viedeň, teraz hrajú druhú ligu. Strávil som tam štyri roky a ďalších osem v malej dedine pri Kremsi - Weissenkirchene.“

Po návrate na Slovensko šiel do Trstíc, kde vtedy trénoval jeho niekdajší spoluhráč z DAC Juraj Majoros a postupne presedlal na hrajúceho trénera - pôsobil v tejto funkcii v Orechovej Potôni, Blatnej na Ostrove, Veľkom Blahove.

Kariéru zakončil pred zhruba dvoma rokmi ako hrajúci tréner Zlatých Klasov. Nechýbal na nedávnom spomienkovom zápase starých pánov DAC a Nitry, objavil sa aj na ihrisku v zostave domáceho tímu. „Vždy je pekné sa stretnúť, porozprávať, zaspomínať si.  S tými, ktorí bývajú v Dunajskej Strede, sa vidím častejšie, ale prišli aj ďalší, z väčšej diaľky napríklad Jozef Krško. Bolo príjemné byť opäť s nimi, zaspomínať si. Za Nitru prišiel aj Zoltán Molnár, ktorý ma trénoval v Senci. Mali sme trocha pohybu, zahrali sme si. Snažím sa ešte udržiavať v kondícii, hrávam za starých pánov. S futbalom som úplne neprestal,“ povedal na margo podujatia na štadióne DAC.

Roky odohrané v žltom drese DAC i na ďalších pôsobiskách s odstupom času hodnotí takto: „Rok, v ktorom sme postúpil s DAC do ligy, bol najkrajší v mojej futbalovej kariére. To sa nedá vymazať zo života, na to sa nedá zabudnúť. Ale nesťažujem si ani na ďalšie zastávky. Nemôžem povedať, že by som sa niekde mal vyslovene zle. V zahraničí som tiež mal šťastie, zahral som si dvanásť rokov, čo tiež nie je maličkosť. Vážnejšie zranenia ma obchádzali, nuž mám na futbal pekné spomienky.“

Ak mu to pracovné povinnosti dovolia, tak sa ide pozrieť na vystúpenia súčasného tímu DAC. „Pracujem ako skladník na smeny, takže nie vždy mi to vyjde. Na prvom zápase proti Senici som chýbal, verím, že proti Trnave stihnem aspoň druhý polčas,“ vraví.

A cíti sa ako Dunajskostredčan. „Bývam tu od roku 1985, čiže rovných tridsať rokov. Keď moja žena hovorí, že som Dunajskostredčan, tak to musí byť pravda,“ poznamená s úsmevom na perách.

Na margo súčasného DAC a klubových ambícií dodáva:  „Podľa vyjadrení funkcionárov v médiách sa klub bude snažiť šplhať hore. Žiada si to však trpezlivosť, vo futbale sa nedajú niektoré veci preskočiť, nejde to z večera do rána. Držím im však palce. Klub potrebuje nové ihriská, starostlivosť o mládež i nový štadión. “

Kto je Jaroslav Nagy

Narodil sa 27. apríla 1966 v Bratislave. S futbalom začínal ako 10-ročný v bratislavskom Slovane, kde zostal až do dovŕšenia osemnástich rokov. V lete 1984 ho zlanárili funkcionári DAC a v tomto mladom veku mal možnosť zahrať si pravidelne I. slovenskú národnú ligu. V 29 zápasoch sa svojím dielom pričinil o to, že v Dunajskej Strede sa od leta 1985 mohol hrať prvoligový futbal. Bol aj členom kádra čs. reprezentácie do 21 rokov. V prvých dvoch sezónach DAC medzi elitou však chýbal, v banskobystrickej Dukle si plnil vlasteneckú povinnosť, zväčša nastupoval v B-tíme. V roku 1987 sa vrátil do Dunajskej Stredy a tréneri mu dali možnosti aj v prvej lige. Zaznamenal 21 štartov, stihol streliť aj tri góly v najvyššej súťaži - do siete Dukly Praha, Tatrana Prešov a Interu Bratislava. V I. SNL má v drese DAC bilanciu 29 zápasov/3 góly. Štyri roky pôsobil v Senci, krátko sa zastavil v ETO Győr a nasledovalo dvanásť rokov v nižších rakúskych súťažiach. Po návrate na Slovensko robil hrajúceho trénera v menších kluboch okresu. Žije v Dunajskej Strede, je ženatý, pracuje ako skladník.

Ladislav Harsányi