Minulý týždeň sme sa dvakrát stretli so Senicou, najprv v pohári, potom aj v lige. Ako hodnotíš tieto zápasy?

„Najskôr sa vráťme k prvému, domácemu pohárovému zápasu. Diváci videli, že sme si vynútili prevahu, zápas sa páčil aj fanúšikom. Pravda, množstvo nepremenených šancí sa nepáčilo nikomu, pozitívom však bolo, že sme si ich aspoň dokázali vytvoriť. Samozrejme, futbal sa hrá na góly, takže jeden gól bol dosť slabou náplasťou. Ale po toľkých vypracovaných šanciach sme boli pozitívne naladení, verili sme, že sme schopní postúpiť do finále. Avšak vedeli sme aj to, že zápas v Senici bude iný. Mnohí vraveli, že sme o postup prišli v domácom súboji, kde sme nepremenili šance. Ja to tak nevidím, veď aj vonku sme mohli vyhrať, hrať dobre. Záležalo len na nás. V prvom polčase sme domácich nepustili do šancí, pomerne dobre sme sa držali. Naším cieľom bolo získavať lopty v strede poľa, snažiť sa o rýchle kontry a streliť gól. To sa nám celkom darilo, ale druhý polčas bol pre mňa obrovským sklamaním. V hlavách došlo k veľkej zmene, neviem prečo. To je však už minulosť, musíme ísť ďalej. Je zbytočné vyplakávať nad tým, že sme nepostúpili. Na ligový zápas sme išli s elánom, aký tu už dávno nebol, ale odhodlanie je zbytočné, keď výsledok tomu nezodpovedá.“

V čom vidíš príčiny vysokej prehry?

„Počas uplynulého mesiaca sa udialo veľa negatívnych vecí. Negatív bolo oveľa viac ako pozitív, či už zvnútra, v hlavách hráčov, alebo zvonka, od fanúšikov. Naše zápasy ovplyvnilo aj to, že sa hovorilo o všetkom možnom, len nie o pozitívach. Ako som však povedal, nebudeme vyplakávať, v zápasoch hráme my hráči, my robíme chyby, my strieľame góly: hráči a tréneri spoločne. To nám teraz akosi nešlo, ale boli sme aj hore, teraz sme dolu a opäť je tu šanca ísť vyššie. Nemyslím si, že by sme málo pracovali. Kľúčové je uveriť, že sme schopní zdolať mužstvá, ktoré k nám prídu. Potrebujeme fanúšikov, veď DAC je rodinný klub. Potrebujeme pomoc fanúšikov, pretože len spoločne vieme napredovať. Aj pre nás je zlé, keď sa nám fanúšikovia, kvôli ktorým sa cítime ako futbalisti, otočia chrbtom, česť výnimkám. Chápem, že sú nahnevaní a nepáči sa im, čo vidia, ale snažíme sa to napraviť. Ani v rodine sa v prípade problémov neobracajú jeden druhému chrbtom, ale spoločne hľadajú riešenie. Funkcionár, fanúšik, hráč, dokonca aj upratovačka sú potrební k úspechu. Nestačí, aby fanúšikovia pozerali len na to, kto čo povie. Sú hráči, ktorí z frustrácie či nervozity, pritlačení do kúta, niečo vyhlásia. Na jednej strane je to každého osobná vec, na druhej strane teraz, keď sa nám nedarí, hráči nedokážu tak používať hlavu, ako by bolo treba.“

Po sobotňajšej prehre v Senici si pred kamerami vyhlásil, že by si sa nerád vyjadroval k sporným situáciám, kým si ich nepozrieš. Videl si si ich odvtedy?

„Po zápase som sa vyjadril, že by som nechcel vyvíjať tlak na rozhodcov. Povedal som, že si pozriem záznam alebo celý zápas a potom, nech ma televízne štáby pokojne vyhľadajú. Ale odvtedy ma príliš nehľadali a podľa mňa to má svoje dôvody. Myslím, že týmto som povedal všetko. Zdá sa, že nehľadajú pravdu, lebo im to takto vyhovuje. Ale to už je minulosť, uzavrime to. Chyby sme urobili my, urobili ich aj rozhodcovia. Ja osobne sa tým už vôbec nezaoberám. Hľadám iba riešenie na súčasnú situáciu a to, aby sa fanúšikovia vrátili dobre naladení, pretože ich potrebujeme.“

Od víťazstva na Slovane sme v piatich kolách získali iba bod. Napadlo ťa vtedy, že sa mužstvo môže dostať do takejto krízy? Ako sa dá z nej dostať?

„Vôbec som si nemyslel, že sa dostaneme do takej krízy. Tabuľka však bola veľmi vyrovnaná, takže sme vedeli, že sa môže stať čokoľvek. Jedno-dve víťazstvá ťa dostanú hore, ale po pár prehratých zápasoch môžeš hlboko padnúť. A to sa aj stalo. Neviem, či je príčinou, že do zápasov ideme s tým, aby sme neprehrali - čo je zlý prístup. Alebo jednoducho sa nevieme ukázať, predviesť naše schopnosti. Ale to už je minulosť. Vstať z kolien je podľa mňa pekná vec, pretože, ak sa to podarí, môžeš sa hrdo pozrieť do zrkadla. Keďže som Dunajskostredčan, v meste sa ma často pýtajú na aktuálne problémy. Prirodzene, nie je to dobrý pocit, ale práve teraz, keď nám nejde karta, by sa k nám nemali obracať chrbtom. Povzbudenie nám dokáže veľmi pomôcť. Možno, že hra nebude pekná, a dosiahneme upracované, jednogólové víťazstvá, ale v zostávajúcich šiestich zápasoch necháme na ihrisku srdce i dušu. Chceme fanúšikov presvedčiť, že to s tými rodinnými vzťahmi myslíme vážne aj my. Smer je jasný, treba ísť hore! Minulosť a urážky dajme bokom. My budeme pracovať na tom, aby sme podali lepšie výkony na ihrisku a fanúšikov zase prosíme, aby nám pomohli, pretože ich potrebujeme.“

Aká nálada momentálne panuje v tíme?

„Cítime, že kvôli zlým výsledkom sa nám fanúšikovia obrátili chrbtom, takže musíme začať od nuly. Rovnako cítime, že je to len na nás, len my dokážeme súčasnú situáciu zmeniť. Každý berie svoju prácu v tréningu aj v kabíne veľmi vážne. Mám pocit, že v hráčoch je väčšia viera a menší tlak. Akoby uverili, že sme to pokazili, a je čas vstať a všetko napraviť. Toto cítim na hráčoch, a to vidno aj ihrisku. Ale viackrát som už mal dobrý pocit, a nakoniec bolo všetko inak. Pred posledným ligovým zápasom v Senici som napríklad veril, že jednoznačne vyhráme. V prvom polčase sme aj hrali dobre, ale výsledok je napokon úplne iný. So spoluhráčmi sa veľa rozprávame a našli sme už aj cestu: ideme nahor.“

Ako jeden z najskúsenejších hráčov, ako vidíš naše doterajšie jarné zápasy? Často sa opakujú tie isté chyby, dostávame podobné góly, nevieme streliť gól...

„Každý vidí, že si vytvárame šance, ale z nejakých príčin ich nevieme premeniť. Môže to byť schopnosťami, šťastím, prípadne zlou pozičnou hrou a odhodlaním útočníka, či obrancu a stredopoliara, ktorý pri rohu ide pred bránu hlavičkovať. Premieňanie šancí máme dosť biedne, kým z protiútokov dostávame pomerne veľa gólov. Ale nechcem sa do toho príliš púšťať, nájsť riešenie je úloha pre trénerov. Dostali sme isté pokyny, riešenia, čo robíme zle, prečo dostávame takéto góly. Teraz pracujeme na tom, aby sa to neopakovalo. Podstata je, že sme problémy identifikovali, teraz už naozaj záleží na nás, aby sme to napravili. Strieľanie gólov je vo futbale najťažšia vec, aj keď sa zdá najľahšou. Preto sú útočníci najlepšie platenými hráčmi na svete. Je to o hráčovi, ktorý je pred  bránou, na jeho rozhodnutí. Ale ak nedokážeme strieľať veľa gólov, tak nech aspoň toľko neinkasujeme. Pracujeme na tom, aby sme prevýšili súperov a nepustili ich do šancí.“

V porovnaní so začiatkom jarnej časti môžeme považovať za pokrok, že si dokážeme vytvoriť šance. Na druhej strane, pri väčšom útočnom snažení je obrana príliš otvorená a zraniteľná...

„Áno. To ešte potrebujeme vylepšiť, pretože tréner prišiel s novou filozofiou. Prirodzene, je otázkou inteligencie, ako rýchlo dokážeme reagovať na to, čo žiada. Spočiatku sme robili, čo od nás tréner chcel: napádali sme, získavali späť loptu, tým pádom nám už možno chýbali sily na vytváranie šancí a strieľanie gólov. Teraz sa viac snažíme útočiť a mužstvo akoby to trocha poznačilo. Všade sme počúvali, že si vytvárame málo šancí, nestrieľame góly a viac by sme sa mali zamerať na ofenzívu. Výsledkom je, že sme možno zabudli na obranu. Teraz, keď tieto chyby poznáme, snažíme sa obe fázy vylepšiť. Predošlých osem ligových a tri pohárové zápasy boli poriadnou húsenkovou dráhou, z ktorej sme takmer vypadli. Ale stále sa na nej držíme a snažíme sa smerovať nahor. Silu na to máme, veď klub, mužstvo, hráči, funkcionári a fanúšikovia to už neraz dokázali!“