Vyskúšali sme najprv pevnú telefónnu linku do Sniny. Pavol Diňa zdvihol slúchadlo. Ako však o pár sekúnd vysvitlo, nešlo o niekdajšieho kanoniera DAC, ale o jeho otca. „Chodil som na Paľove zápasy do Dunajskej Stredy, nechýbal som ani pri jeho stom góle. Prespával som na štadióne za tribúnou. Bolo to už dávno,“ okamžite  reagoval Diňa starší, keď sme nadhodili tému syn a dunajskostredský klub.

„Otec chodil na Žitný ostrov z východu vlakom. Keďže to bola dlhá štreka, prišiel na dva dni, aj tam prespal, aby si oddýchol,“ zdupľoval jeho slová bývalý futbalista Pavol Diňa.  Do DAC sa dostal po tom, ako vyzliekol uniformu banskobystrickej Dukly. Vraj si na novom pôsobisku zvykal ťažko. Prečo? „V Banskej Bystrici som strávil sedem rokov, zvykol som si na tamojšiu partiu. V Dunajskej Strede bolo pre mňa všetko nové, ale  po dvoch či troch mesiacoch som sa zžil s mužstvom i prostredím,“ spomína dnes 51-ročný bývalý skvelý útočník. 

A vôbec neľutuje, že sa upísal DAC. „Zažil som tam moje najkrajšie štyri futbalové roky. Myslím, že som v klube dosiahol dosť. Zahral som si finále Slovenského pohára, získal som korunu kráľa strelcov, strelil v drese DAC svoj stý gól. Na Dunajskú Stredu mám tie najlepšie spomienky,“ konštatuje po dvadsiatich rokoch. Stal sa prvým kráľom strelcov slovenskej ligy, keď v úvodnej sezóne 1993/94 nastrieľal devätnásť gólov.

Pri jeho stom zásahu sa nazbieral rad zaujímavých zhôd okolností. Stovku dosiahol proti svojmu niekdajšiemu klubu Chemlon Humenné a navyše do siete Petra Šantu, syna vtedajšieho prezidenta DAC Imricha Šantu. „Nevadilo mi, že to bolo do siete Humenného, nezvykol som šetriť nikoho, ani moje bývalé kluby. Najprv sa mi v zápase nedarilo, penaltu som poslal do brvna. Bolo asi päť minút do konca, keď som si loptu postavil pri priamom kope a trafil som. Mal som z toho veľkú radosť, veď takéto jubileum sa nedosahuje ľahko,“ oživuje spomienky. Bol to jediný gól zápasu. „Klub pripravil pre mňa, hráčov i fanúšikov sto fliaš šampanského s mojou etiketou, tak sme to patrične oslávili,“ dodal.

V dunajskostredskom drese dal viac ako tretinu všetkých svojich gólov. Zo 49 presných zásahov v tíme DAC zaznamenal  tridsať vo federálnej lige a 19 v slovenskej. V historickej tabuľke mu patrí zo slovenských futbalistov deviata priečka so 129 ligovými gólmi (rebríček gólov vo všetkých ligových súťažiach, vrátane zahraničných - pozn.).

Mal neuveriteľne tvrdú strelu, keď sa postavil k lopte pri priamom kope, vždy to smrdelo gólom. Hoci kilečiek navyše sa nikdy nevedel zbaviť, na futbalových schopnostiach mu to vôbec neubralo. S loptou sa nepáral, svojou pravačkou pálil z každej pozície. Zakončovateľ na pohľadanie.

Video: Diňa proti Sparte Praha v roku 1992

V dunajskostredskom tíme sa skamarátil s viacerými spoluhráčmi, s Júliusom Šimonom (s ním sa neskôr opäť stretol aj v 1. FC Košice) dokonca chodili rybárčiť. „Áno. Ešte tam bol jeden vášnivý rybár v tíme, maďarský reprezentant Attila Pintér, ďalej Vlado Siago. Keď sme mali trocha voľna, šli sme si zachytať do Jahodnej. Ja som však bol popri nich len taký amatérsky rybár,“ smeje sa Diňa. So Šimonom, ale aj ďalšími bývalými spoluhráčmi je stále v kontakte, stretávajú sa v zápasoch starých pánov, na halových turnajoch a podobne. „Jano Kapko, Peťo Kašpar, či mladší hráč ako Igor Súkenník, Marek Mikuš, Tibor Jančula... Vystriedalo sa tam veľa hráčov a človek si s každým má čo povedať. Bola to dobrá partiu, čo tvorilo základ aj pre vystúpenia na ihrisku,“ pripomenul si mená spoluhráčov. S terajším trénerom DAC Mikulášom Radványim si dokonca zahral v jednom útoku.

Nezabudol však ani na trénerov - Juraja Szikoru, Dušana Radolského, Ladislava Škorpila, Ladislava Kalmára. „Divákov chodilo osem tisíc a som rád, že v súčasnosti sa fanúšik vracia na dunajskostredský štadión,“ vraví Diňa. Už si presne nepamätá, kedy bol naposledy na futbale v Dunajskej Strede, ale sú to už roky. „Bol som však pred pár rokmi hrať na nejakom halovom turnaji,“ loví v pamäti. Účinkovanie DAC v lige však sleduje. „Zaujímam sa o dianie vo všetkých kluboch, v ktorých som účinkoval. V Banskej Bystrica ma pozvali pri mojej päťdesiatke, čo ma veľmi tešilo, sledujem aj Košice, Humenné a ďalšie kluby, ktorých dresy som obliekal.“

V Rokytove si pred tromi rokmi dokonca zahral v jednom tíme so synom. „Ja som už kopačky zavesil na klinec, on ešte je mladý, tak musí pokračovať. Momentálne hráva v Česku,“ vraví s úsmevom. Ešte pred pol rokom či tri štvrte si Pavol Diňa zahral druhú triedu za dedinu v Kolonici. Už ako 50-ročný.

Čo dnes robí bývalý obávaný kanonier? „Som jedným z troch správcov štadióna v Snine a práce mám dosť. Okrem hlavnej plochy je tam aj vedľajšia, a keďže umelý trávnik absentuje, musíme sa o trávnik dôkladne starať. Našu prácu si však hráči pochvaľujú. U nás na východe je to s robotou ťažké, som rád, že ju mám. A okrem toho trénujem aj piatoligový Stakčín. Človek nemôže úplne pretrhnúť väzby s futbalom,“ odpovedá.

Kto je Pavol Diňa

Narodil sa 11. júla 1963 v Snine. Obliekal dres Sniny, Humenného (1981-1983), Dukly Banská Bystrica (1983-1990), Dunajskej Stredy (1990-1994), 1. FC Košice (1994-1996), Lokomotívy Košice (1996), opäť Humenného (1996-1997), po odchode z veľkého futbalu Michaloviec (1997-1999), Sniny, Stakčína, na prahu päťdesiatky Rokytova, dediny hrajúcej v 1. triede okresu Humenné. Potom si zahral v klube Tatran Kolonica. V najvyššej súťaži odohral 388 zápasov a nastrieľal 129  gólov, Slovensko reprezentoval trikrát. S 19 gólmi kráľ strelcov v najvyššej slovenskej súťaži v sezóne 1993/94 v drese DAC Dunajská Streda. Jeho bilancia v DAC - 122 zápasov, 49 gólov. Po skončení kariéry bol doma v Snine trénerom i prezidentom klubu, trénoval aj v Humennom a Stakčíne (tam pôsobí dodnes), je správcom štadióna.

Ladislav Harsányi