Brankár Tomáš Tujvel čelil včera len dvom priamym strelám, viac sa zapotil pri štandardných situáciách súpera. Po štvrťhodine hry inkasoval druhýkrát v sezóne. Videl už tento moment zo záznamu? „Nie, nemal som na to ešte náladu. Už sa nebudem vracať späť, čo bolo, bolo. Teraz nás čaká ďalší zápas v Žiline, ktorý musíme zvládnuť.“ Predsa len, ako vnímal ten nešťastný moment z 15. minúty? „Priskin dostal loptu za obranu a dobre to trafil. V Maďarsku som od neho dostal gól z veľmi podobnej situácie. Myslím, že to chcel kopnúť na vzdialenejšiu žrď, troška mu lopta skočila a už som nestihol zareagovať.“ Ako videl zápas spomedzi troch žrdí? „Začali sme v dobrom tempe, zatlačili sme súpera, ale Slovan po rýchlom brejku skóroval. Chalani sa však nezlomili, bojovali ďalej a výsledkom bol vyrovnávajúci gól. Mali sme aj ďalšie šance, ale nepremenili sme ich a stav zostal 1:1. Mrzí ma to, škoda stratených bodov. Verím však, že sme divákov nesklamali. Bolo by pekné mať tri body, ale aj ten jeden nás posunul v tabuľke. Čo je hlavné - každý teraz môže povedať, že v Dunajskej Strede hráme dobrý futbal a mužstvá sem chodia s rešpektom. Veľký podiel na tom majú naši diváci. Sami môžeme vidieť, v akom hojnom počte chodia a nie náhodou majú vyhradený dres s číslom dvanásť. Veľmi nám pomáhajú a verím, že nás prídu podporiť aj do Žiliny.“

Obranu proti ofenzívnej kvalite Slovana výborne dirigoval Ľubomír Michalík. Tridsaťjedenročný reprezentant videl stretnutie takto: „Do každého zápasu ideme s cieľom získať tri body, či je súperom Slovan, alebo mužstvo z dna tabuľky. Tentoraz sa nám to nepodarilo, hoci šancí na to bolo. Hrali sme dobre celých deväťdesiat minút. Za tie jednu-dve chyby nás potrestali gólom, čo takéto veľké mužstvá dokážu. Či sme spokojní? Chceli sme získať tri body, máme jeden a to je lepšie, ako prehra. Pred sezónou by sme pravdepodobne brali sedem bodov z troch zápasov, ale chýbalo málo, aby sme ich mali deväť.“ Odplata za májovú domácu prehru o tri góly sa teda nevydarila. „Ešte s nimi budeme hrať, príde čas aj na odplatu. Teraz sa však už musíme pozerať na najbližší zápas v Žiline, kde to bude takisto veľmi ťažké. Plne sa už teda koncentrujeme na najbližšiu nedeľu.“ K návšteve a atmosfére na krásne zaplnenom štadióne dodal: „Bolo to super! Aby dve hodiny pred zápasom bolo na tribúnach tisíc ľudí, to je málo vídané. Takto by to malo byť všade. Ďakujeme fanúšikom za podporu, verím, že sme ich v prvých troch kolách potešili.“

Svoj druhý ligový gól v našom drese dosiahol kamerunský legionár Noe Achille Kwin. V 36. minúte si 25-ročný stopér výborne nabehol na Pačindov druhý rohový kop a hlavou vyrovnal na konečných 1:1. V novembri 2013 strelil víťazný gól proti Trenčínu, tentoraz sa presadil proti Slovanu. „Po góle som bol veľmi šťastný. Ešte viac ma teší, že som ho dosiahol práve proti Slovanu. Pri poslednom vzájomnom zápase, ktorý sme prehrali 0:3, som totiž za stavu 0:1 zahodil obrovskú šancu na vyrovnanie. Dlho som čakal na tento moment a veľmi ma teší, že sa čakanie skončilo. Gól venujem všetkým spoluhráčom, trénerom a celému štábu. Tréner mi veril, už na sústredení pred zápasom mi povedal, že mám potenciál streliť gól...“ hovorí s úsmevom. „Hrali sme dobre tímovo, s nasadením, každý si uvedomoval aký dôležitý zápas je to pre našich fanúšikov. Čakali sme ťažkých deväťdesiat minút, čo sa aj potvrdilo. Mali sme viaceré dobré príležitosti, ale do vedenia išiel súper. Chvalabohu sa nám podarilo ešte do polčasu vyrovnať mojím gólom. V druhom polčase to bolo náročné, lebo súper sa stiahol, v defenzíve bol veľmi kompaktný a vyčkával na protiútoky. Napriek tomu sme mali zopár príležitostí na víťazný gól. Celkovo to bol veľmi dobrý zápas a s výsledkom môžeme byť spokojní, pretože sme museli doháňať náskok súpera.“

Víťazný gól mal na kopačkách Pavol Jurčo, tesne pred koncom sa však vo vyloženej šanci pošmykol. „Spracoval som si loptu a už som rozmýšľal, čo idem robiť, keď som zrazu spadol. Ešte som vysunul Papeho, no neviem či bol v ofsajde. Škoda tej situácie,“ vrátil sa k momentu z 89. minúty. Dve tretiny stretnutia sledoval zvonka, posledných tridsať minút strávil na trávniku. Ako teda vnímal včerajšie dianie na našom štadióne? „Do zápasu sme vstúpili veľmi dobre, mali sme tlak a pekné akcie, ktoré sme aj zakončili, Pačinda dvakrát trafil brvno. Trošku nás zaskočil gól Priskina, v tomto je však Slovan silný - má jednu šancu a využije ju. Ale potom prišlo vyrovnanie, Kwin hlavičkou výborne trafil. Potvrdilo sa, že máme silu v štandardných situáciách, Pači aj Gabi Straka ich výborné kopú. V druhom polčase som sa rozcvičoval, až tak som teda nevedel sledovať zápas. Po mojom nástupe sme mali tlak, z ktorého vznikli aj nejaké pološance a náznaky. Mali sme viac z hry, viac sme držali loptu a Slovan len vyčkával na brejkové situácie. Zlom nastal v 89. minúte, keby som sa nešmykol, idem sám na bránu... Škoda, ale taký je futbal. Fanúšikovia by si zaslúžili víťazstvo, vytvorili vynikajúcu atmosféru. Pre toto sa hrá futbal, takto to má byť! Verím, že aj v ďalších zápasoch budú hľadať cestu na štadión, pretože s nimi sme stále silnejší.“ Ako vníma rolu „prvého náhradníka“? „S trénerom sme sa viackrát rozprávali, je to momentálne tak - čakám na svoju šancu a keď nastúpim, snažím sa pomôcť mužstvu. Tréner je od toho, aby rozhodoval kto hrá, kto strieda, a kto je na tribúne. Všetci to rešpektujeme a tí čo nehráme, čakáme na svoju šancu.“ Pred týždňom proti Trnave výborne naskočil do zápasu, podobne bolo aj teraz. Myslí si, že by v ďalšom kole v Žiline mohol dostať väčšiu šancu? „To je na trénerovi. Trénujem naplno, a tieto veci vôbec neriešim.“