Do Dunajskej Stredy prišiel z vojenčiny vo VTJ Tábor, kam narukoval z 1. PFC Poprad. Mladý hráč to nemal vo vtedajšej konkurencii v kádri DAC jednoduché, ale postupne sa prebil do základnej zostavy a po čase sa stal jednou z kľúčových postáv  nielen záložnej formácie, ale aj celého tímu. „V tom čase boli v tíme dobrí hráči, zvučné mená. Bolo ťažké sa presadiť v mužstve, ktoré hralo silnú federálnu ligu,“ spomína Július Šimon na začiatky medzi žlto-modrými. Prvá sezóna bola v Dunajskej Strede aklimatizačná, na ihrisko sa dostal  v štyroch zápasoch. Avšak už v nasledujúcej si vypýtal miesto v základe a bolo to v pravý čas, veď DAC vyžrebovali v pohárovej Európe viac ako atraktívneho súpera - mníchovský Bayern. A on si zahral v oboch dueloch. Tréner Karol Pecze pri spomienke na mníchovskú vizitu mužstva vravel: „Keď sme prvý raz prišli na Olympijský štadión, hráči iba otvárali oči. Musel som im pripomenúť, že chlapci, dosť bolo obdivovania, ideme trénovať.“

Trénerove slová teraz zdupľoval aj Šimon: „Vtedy sa dalo cestovať na západ len so špeciálnym povolením, takzvanou vycestovacou doložkou. Samozrejme, keď sme sa ocitli na Olympijskom štadióne v Mníchove, pozerali sme sa ako teľatá na nové vráta. Niečo také sme ešte nevideli, ani na Slovensku ani v Čechách, snáď iba štadión pražskej Sparty sa k tomu blížil. Hoci bol na náš zápas štadión poloprázdny, pre nás to bol silný zážitok, nielen pre mňa ako mladého hráča, ale myslím si, že pre všetkých spoluhráčov.“

A keď Bayern pricestoval na odvetu, bol to najväčší futbalový sviatok na Žitnom ostrove v celej histórii DAC. „Samozrejme, ak príde mužstvo, ktoré je v top desiatke v Európe, niet čo riešiť. Je to veľké meno, veľkí hráči. Doma nám dali 3:1 a na Žitný ostrov si tiež prišli po víťazstvo. U nás vyhrali 2:0 a išli domov. Boli sme však radi, že sme neschytali žiaden debakel,“ komentuje rodák z Lučenca.

Mnohí jeho spoluhráči vyzdvihujú, aká perfektná hráčska partia sa v tých časoch v klube zišla a Šimon tieto hlasy iba potvrdzuje: „Za tých päť rokov, čo som bol v tíme, sa nepamätám, že by niekto niekomu čo i len naznačil na druhého, že je Slovák, Čech, Maďar... Nikdy nič také nepadlo. Skutočne sme boli jedna vynikajúca partia. Bola vzájomná úcta, mladší k starším i naopak. Trochu na spôsob vojenčiny a síce, že na ihrisku sme boli jeden tím, ale po skončení zápasu mladý hráč pristupoval k staršiemu s úctou. Dnes mi to pri niektorých mladých futbalistoch chýba, nechcú sa od starších učiť, lebo si myslia, že už všetko vedia perfektne. Pritom to tak nie je, práve naopak.“

Postupne sa zžil nielen s klubom, ale aj mestom, ktoré sa stalo jeho trvalým bydliskom, domovom. „Býval som najprv v robotníckom hoteli, potom som dostal dvojizbový byt, neskôr som sa sťahoval do trojizbového. V Dunajskej Strede sa mi v roku 1987 narodil syn Viktor. Keď som odišiel hrať do Košíc, on tam chodil do školy, ale trvalé bydlisko som mal stále v Dunajskej Strede. Po návrate sme sa tu už usadili. Keď som hrával v Trnave, tak som tam dochádzal každý boží deň. Nebolo to ľahké, taký je však život futbalistu. V roku 1997 sa mi narodila dcéra a s rodinou sme tu už zakotvili,“ načrtne vývoj. V drese DAC si okrem federálnej ligy zahral aj slovenskú najvyššiu súťaž i druhú ligu. Dopracoval sa k okrúhlym číslam - 170 zápasov, 30 gólov.

V klube robil aj dvakrát asistenta trénera, zvlášť ten posledný pobyt, bol viac ako problematický: „Pracovalo sa veľmi ťažko, hráči sa menili každé tri mesiace. Bolo to celé rozhárané. Nerád by som sa k tomu vracal, snažili sme sa o niečo, nešlo to. V takých podmienkach sa nedalo robiť nič. Povedal by som, že som sa vtedy ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.“

Futbalovú kariéru si predĺžil v Rakúsku a po návrate na Slovensko sa vydal po dráhe hrajúceho trénera. „Robil som hrajúceho  trénera v okresných súťažiach. Teraz vediem Veľké Blahovo. Samozrejme, z toho človek nevyžije, a tak si  musí hľadať aj iné pracovné aktivity,“ približuje súčasnosť.

Ak má čas, nevynechá žiadnu príležitosť na návštevu domácich zápasov DAC. „Je to už o niečom inom, než keď som tu naposledy pôsobil ako asistent trénera. Klub je stabilizovaný a odráža sa to na niektorých výkonoch. Mužstvo ešte nie je vyzreté, možno nie ja také, ako by si ľudia predstavovali. Ja sa však do toho nechcem miešať, neprislúcha mi hodnotiť. Vidieť na celej lige, že výkony mužstiev sú nevyrovnané, rozhárané. Myslím si však, že tréner Miki Radványi odvádza dobrú robotu.“

Dunajská Streda je už tradične oveľa úspešnejšia na domácom ihrisku, ak na súperových. Prečo? „Diváci vytvárajú atmosféru, aká má byť, aj keď mne osobne sa niektoré chorály nepáčia, ale to je, samozrejme, ich vec... Na zápasy chodí od troch do päťtisíc fanúšikov, a to už je kulisa, pred ktorou sa oplatí hrať. A mužstvo v nich má dvanásteho hráča. K futbalu diváci patria, bez nich len ťažko môžeme hovoriť o futbale. Ako sa hovorí, keď je dobrý cirkus a šašovi nepadne lopta, ľudia prídu,“ odpovedá 49-ročný tréner, ktorý má stále platnú aj hráčsku registračku - do 4. marca 2018. A tak sa „vyskytuje“ aj na ihrisku.

Kto je Július Šimon

Narodil sa 19. júla 1965 v Lučenci, kde hral futbal v mládežníckych tímoch. Po prestupe do 1. PFC Poprad a vojenčine vo VTJ Tábor sa stal v roku 1987 hráčom DAC, kde zotrval šesť rokov. Po účinkovaní v kluboch 1. FC Košice (1993-1995), Spartak Trnava (1995-1997), Austria Viedeň (1997/98), SV Ried (1999) sa vrátil krátko do DAC. Jeho futbalová púť pokračovala v Artmedii Petržalka (2000),  rakúskych kluboch Florisdorf AC (2001), Sportklub Viedeň (2002), Kottingbrunn (2003), SV Horn (2003) a nasledoval opäť návrat už do druholigového DAC. Ďalšími zastávkami boli Koba Senec (2004/2005), Florisdorf  AC (2005-2007), SV Gablitz (2007), SC Columbia (2007-2010). Ako hrajúci tréner pôsobil vo Veľkom Mederi i Malých Dvorníkoch. Z jeho prestupovej karty ďalej čítame: SV Wiesendorf, Družstevník Holice, Družstevník Lúč na Ostrove, OFK Mostová, NAFC Veľké Blahovo. Momentálne je trénerom i hráčom naposledy menovaného klubu. Za slovenskú reprezentáciu odohral 23 zápasov, strelil 6 gólov. Bilancia v DAC: 170 zápasov, 30 gólov (z nich v druhej lige 15 zápasov a 2 góly). Žije v Dunajskej Strede.

Ladislav Harsányi