Rodák z Považskej Bystrice odišiel ako 20-ročný do pražskej Sparty, za ktorú stihol odohrať 60 zápasov a dvakrát získať federálny titul. Prečo sa potom rozhodol zdupkať z Letnej? „Prišlo k výmene trénera, stal sa ním Jozef Jarabinský, s ktorým som mal trocha problémy a chcel som odísť,“ odpovedá. Okrem DAC ho lanárili aj z bratislavského Slovana. Prečo si vybral Dunajskú Stredu? „Ponuka prišla z oboch klubov, na rozdiel od belasých sa však Dunajskostredčania s Pražanmi dohodli na odstupnom. DAC bol v tom čase veľmi zaujímavým tímom z pohľadu kvality kádra i výsledkami. Slovan však robil problémy...,“ vysvetľuje.

Lieskovský sa údajne upísal obom klubom a dostal trest. „Nie, to predsa nešlo. Každý hráč bol na matrike registrovaný pod istým číslom a na to dostal iba jeden prestupový lístok, druhý mu už nedali.  Kluby to hrali na viacero strán, spravili zo mňa blbca a ja som mal päť mesiacov dištanc,“ ponúka svoje vysvetlenie. Do Dunajskej Stredy tak prišiel nerozohraný, v Sparte pol roka prakticky iba trénoval. Postupne sa však dostal do tempa, premiérový zápas absolvoval proti Slavii Praha. A keď o pár kôl prišla na Žitný ostrov Sparta, proti bývalému klubu bol maximálne vyburcovaný. „Áno, ale proti Sparte to boli vždy vybičované zápasy, bez ohľadu na to, či ste predtým za ňu hrali alebo nie. Platilo to aj o Slavii, Bohemianse, Ostrave, Olomouci. To boli ťaháky, kde bola extra motivácia.“

Na účinkovanie v žltom drese nedá dopustiť. „Diváci v Dunajskej Strede zapĺňali štadión, vedeli vytvoriť výbornú atmosféru. Skvelé mužstvo, súdržná partia, agilní funkcionári, všetko fungovalo. To nebolo tak, že do DAC prišiel hocikto a hneď tam hral. Bola konkurencia na každý post a silná. To je dôležitá vec, preto sa dosahovali výsledky.“ V tých časoch sa však káder začal už výraznejšie meniť a aj tréneri si podávali  kľučky. „To je pravda, prišla hráčska cirkulácia, menili sa aj tréneri, ale to je bežná vec. Zázemie tam stále bolo, a ako som spomínal, fungovalo to. Rád na to spomínam. Skrátka, v Dunajskej Strede to nemalo chybu.“

Jediné, čo ho mrzelo, že ho tam hamovali zranenia a veľa času strávil na maródke. „Trocha sa  začali na mňa lepiť zranenia. Zranil som si koleno a dlhé mesiace som nehrával. Dvakrát po sebe som mal únavovú zlomeninu a po nej som sa išiel do Izraela rozohrať.“ Na Žitnom ostrove si neskôr vyskúšal aj trénerské remeslo. „Najprv som trénoval mládežníkov DAC -  výber do 15 rokov a neskôr robil asistenta pri áčku Robertovi Pflugovi.“

Hoci sa zahryzol aj do trénerského chlebíčka, stále ho to ťahalo na ihrisko. „V nižších súťažiach som robil hrajúceho trénera. Ako hráč som definitívne skončil, predstavte si, v drese Topoľníkov. Nastúpil som a trvalo to celé asi dve minúty. Roztrhol som si hádam všetko, čo sa roztrhnúť dalo. Bol to môj posledný zápas. Mal som už 47 rokov,“ spomína s úsmevom Lieskovský, ktorý oslávil pred pár týždňami životné jubileum - 5. novembra dovŕšil päťdesiatku.

Dianie v DAC sleduje aj v súčasnosti, ale iba sprostredkovane. „Viac-menej iba prostredníctvom internetu. Trénujem v Rakúsku, aj tam bývam. Domov na Slovensko sa dostávam málo, robím si najvyššiu trénerskú Euro Pro licenciu, tak trávim pár hodín v Bratislave.“

Nemohli sme obísť ani tému, ktorá nie tak dávno rozvírila hladinu okolo jeho osoby. Prostredníctvom svetových spravodajských agentúr sa vlani pred Vianocami dostala do sveta informácia, že v Malajzii (pôsobil tam ako tréner v klube Kuala Lumpur) dostal doživotný zákaz trénerskej činnosti - za účasť v ovplyvňovaní zápasov. V tom čase už bol skoro pol roka preč a trénoval rakúsky SC Herzogenburg, ktorý vedie dodnes. Bol z toho šokovaný. „Mne nikto nedal vedieť, nik sa ma na nič nespýtal, nemohol som ani k ničomu vyjadriť. Zrazu vyšlo v agentúre Reuters a prevzali to aj rakúske noviny, že ma v Malajzii nieže obvinili, ale odsúdili - doživotným trénerským dištancom. Skoro som padol na kolená... Rakúski novinári sa na to pýtali prezidenta Herzogenburgu. Ten si záležitosť preveroval na FIFA, ja som sa takisto obrátil na Slovenský futbalový zväz - nikde o tom nemali  žiadnu vedomosť. Nejaký kráľ či sultán Malajzii sa takto rozhodol, lenže, zabudli, že tu sme v civilizovanom svete a platia nejaké zákony.“

Akékoľvek manipulácie odmieta a chce prejsť do protiútoku, podniká právne kroky. „Poškodili mi a ja sa teraz pustím prostredníctvom mojej právničky a FIFA do nich, za to čo napáchali. Hrozilo, že nebudem môcť študovať Pro licenciu, ani trénovať. To je vážna vec. Chcem očistiť svoje meno, aspoň v médiách.“

Podstatné pre neho je, že naďalej môže vykonávať svoju profesiu. „FIFA celú záležitosť stopla. Neexistuje totiž nič, žiaden dôkaz, čím by klub obvinenie voči mojej osobe podoprel. Skrátka, urobil špinavosti... Teraz chcem dokončiť trénerské vzdelanie a pokiaľ možno, vhupnúť opäť do profi futbalu. Futbal je môj život a trénerstvo ma živí,“ uzavrel.

Kto je Stanislav Lieskovský

Narodil sa 5. novembra 1964 v Považskej Bystrici, kde začínal s futbalom v tamojšom klube ZVL. Odtiaľ prestúpil v roku 1985 do Sparty Praha, kde sa stal dvojnásobným majstrom Československa, víťazom Československého pohára. Zotrval tam do roku 1989 (v roku 1988 si odkrútil vojenčinu v RH Cheb). Od jari 1989 pôsobil  DAC Dunajská Streda, rok si zahral aj v Beitare Jeruzalem (1992/93). Za DAC odohral 58 zápasov, strelil dva góly. Jeho ďalšími zastávkami boli HFC Humenné (1993/94), FC Nitra (1993/94), Švarc Benešov (1995/96), 1. FK Příbram (1996/97), ZTS Dubnica (1996/97). Pokračoval v nemeckých kluboch SpVg Aurich (1997/98) a BV Cloppenburg (1997/98). Zahral si aj v Jahn Werdohl, v rakúskych kluboch Kirschlag, Herzogenburg a Sportfreunde Berg. Ako tréner pracoval v DAC (U15) a počas sezóny 2006/2007 robil asistenta trénera pri áčku. Bol šéfom mládeže v nemeckom FSV Werdohl a v nižších slovenských súťažiach hrajúcim trénerom. Trénoval aj LAFC Lučenec (2011/12). V roku 2013 viedol klub FA Kuala Lumpur v Malajzii, kde skončil v júli minulého roka. Od jesene lanského roka  trénuje  rakúsky SC Herzogenburg,

Ladislav Harsányi