Končí  sa rok, na začiatku ktorého ste sa stali väčšinovým majiteľom DAC-u. Ako ho hodnotíte?

„Jarná časť bola v podstate o záchrane, pokúsili sme sa hasiť oheň, čo sa aj podarilo. Naše výkony boli vyrovnané napriek tomu, pod akým psychickým tlakom sa mužstvo nachádzalo. Aj radosť bola veľká. Druhá sezóna je v prvom rade o budovaní klubu. Kto pozeral koncoročné videá zo Žlto-modrých Vianoc, mohol vidieť, akú silu DAC predstavuje, videl mládežnícke a dorastenecké mužstvá v plnom počte. Avšak nie sme silní len v počte, ale aj v sile. Mládež v jesennej časti dosiahla dobré výsledky napriek tomu, že iba jedno mužstvo sa stalo jesenným majstrom. U18 zaostáva za prvým iba o bod, aj ostatní sú blízko k špici, respektíve k nej patria. To znamená, že integrácia hráčov, ktorí prišli v lete, bola úspešná. Začal sa proces a trénerská práca, ktorých výsledkom bola vyrovnaná výkonnosť mužstiev, a potenciál majú ešte väčší, čiže vzhľadom na možnosti sme ukázali menej. Na jar to bude pravdepodobne ešte lepšie. To všetko znamená, že sme sa vydali cestou vývoja, čo je veľmi dobrá správa pre všetkých. Pri A-mužstve je pozitívnou správou, že sme celý rok na vlastnom štadióne neprehrali. Na jeseň sme doma viackrát remizovali, čo je stredne pozitívna správa, aj keď treba vziať do úvahy, s kým. Nerozhodný výsledok so Slovanom nepovažujem za tragédiu, zatiaľ čo proti Banskej Bystrici či Ružomberku je remíza bolestivá. Zopár bodov sa podarilo priniesť zvonka, ale nedokázali sme vyhrať, čo je zlá správa. Podľa obrazu hry malo mužstvo na viac. Príčinou  môže byť aj to, že hrací systém slovenského futbalu dáva krátky čas na prípravu. To sa nás veľmi tvrdo dotklo, pretože sme museli zabudovať viacero hráčov, na čo sme mali len pár týždňov. Prvých päť zápasov postupne prichádzali noví hráči. V mužstve vidím aj psychický problém. Nechýba vôľa vyhrávať, ale silnejšia koncentrácia. Gólové príležitosti treba využívať oveľa lepšie, čo je iba otázka koncentrácie. Ak by sa Szarka vrátil skôr a nie po takom tvrdom treste, sezóna by bola úplne iná. Ale v podstate nemožno uprieť, že by v domácich zápasoch nebola bojovnosť. Výnimkou bol azda iba duel proti Ružomberku, ktorý sme nedokázali zvládnuť ani psychicky, ani v pripravenosti. V ostatných zápasoch bola vôľa víťaziť silná.“

Jesennú časť sme uzavreli na deviatej priečke. Nakoľko táto pozícia odzrkadľuje možnosti mužstva?

„Nemôžem povedať, že sme mohli byť druhí, prví, lebo sme boli deviati. Futbal je jednoduchý: kto má koľko bodov, na takom mieste zimuje. Na základe súčasných výsledkov sme dosiahli toto. Ak poviem, že v mužstve bolo viac, je to subjektívny názor a fakty sú jednoduché. Často sa vraví, mali ste šťastie, lebo to brankár vychytal. Ale veď aj brankár je súčasť hry a to nie je otázka šťastia. Jednoducho to znamená, že výkon brankár je dobrý. Deviate miesto je deviate miesto. Chceli sme viac, rátali sme s lepším umiestnením, a s tým nie som spokojný.“

Nedávno sa uskutočnilo hlasovanie o najlepšieho hráča jesene. Vy by ste komu odovzdali hlas?

„Podľa mňa bolo hlasovanie v poriadku. Otto Szabó strelil dôležité góly, hrá srdcom. Má v sebe vlastnosť, ktorá je potrebná pre dobrých hráčov. V mužstve však bolo viac takých, ktorí podávali dobré výkony. Otto Szabó podľa mňa podával počas celej jesene najvyrovnanejšie výkony a v tomto zmysle považujem výsledok hlasovania za zaslúžený. Dôležité je, že sme nechali hrať mladých, s výkonmi všetkých troch som spokojný. Ak by títo mladí hráči dostali viac individuálneho tréningu, mohli by dosiahnuť ešte lepší výsledok. Zabudovať mladého hráča do mužstva je vždy ťažké, má to viacero aspektov. Prvú časť sme začali dobre. Uvidíme na jar,  v akej miere títo traja, alebo ďalší, ktorí prichádzajú do úvahy, splnia očakávania. Pre nás je dôležité, aby čo najviac mladých hralo dobre, a aby v mužstve hralo viac dobrých mladých hráčov. Tohto zámeru sa budem držať.“

Viackrát odznelo, že plány klubu sú dlhodobé. Je však zrejmé, že jeho fungovanie sa posudzuje v prvom rade podľa výsledkov A-mužstva. Do akej miery plánujete v zime mužstvo posilniť?

„Plánujem ho posilniť, pretože sú posty, na ktorých potrebujeme zvýšiť konkurenciu, prípadne chýbala vyrovnaná výkonnosť u tých, ktorí na daných postoch hrali. Každý chce vyhrať, aj ja, aj mužstvo. Každopádne, chceme sa posilniť. Nebudem však stavať vzdušné zámky. Čiže predstava, aby sme investovali do drahých hráčov, ktorí pôjdu o rok ďalej, či k sa ich podarí dobre predať, alebo nie, to nie je môj svet. Tí fanúšikovia, ktorí to odo mňa očakávajú, sa pravdepodobne musia obzrieť po inom klube. V tomto mužstve chcem takých hráčov, ktorí tu budú hrať roky, budú žiť a umierať pre tento tím, ktorí sa integrujú do tohto prostredia, a budú podávať vyrovnané výkony. Spôsob myslenia DAC je dlhodobý, na to však treba vybudovať základy. Prvým je mládež, druhým odborné znalosti, tretím vytvorenie infraštruktúry, čo je potrebné k tomu, aby sme dosahovali výkonnosť merateľnú aj európskou latkou. Kúpiť hráča s platom desať tisíc eur mesačne, a dosiahnuť s ním piate miesto, to pre mňa nie je cieľ. Chcem, aby sa DAC stal v budúcnosti majstrom. Chcem, aby bol DAC úspešný v európskych pohároch. K tomu je však treba postupná, systematická práca a tolerancia divákov. A nech nedajú na krikľúňov, ktorí už v 23. minúte kričia „budíček“, pretože mužstvo si v 23. minúte ešte neľahlo. Ak sa niektorým fanúšikom nebude páčiť, čo sa deje v DAC, nezľaknem sa toho. Milujem DAC, chcem ho budovať, a chcem z neho spraviť veľký tím. To je môj cieľ. Sú ľudia, ktorí zostanú pri mne i takí, ktorí sa odvrátia. Ale v konečnom dôsledku dobre pochodia tí, ktorí budú držať so mnou.“

Súčasťou dlhodobých cieľov je vybudovanie štadióna. Počas októbrovej prezentácie odznelo, že rozhodnutie, ktorý z dvoch plánov sa uskutoční, padne do konca decembra. Už sa tak stalo?

„Ešte nie. V podstate sú obe variácie uskutočniteľné. Môžeme vybudovať štadión anglického typu, a ak budú nároky, čiže dostatočný divácky záujem, dajú sa zastavať aj rohy. Zvonku sa na to dá natiahnuť plášť, ktorý ich urobí oválnymi. Dôležité je, že sme sa vydali po ceste, postupne pracujeme. Čo som sľúbil, dodržíme. Na jar začneme budovať tréningové stredisko, na konci budúceho roka bude nasledovať štadión. Ostatné je iba otázka odborných detailov.“

Je teda reálne, že o štyri roky, v roku 2018, bude stáť nový štadión?

„Bol by som rád, aby tak bolo, urobím pre to všetko. Pravda, treba k tomu podporu, finančné zázemie, sponzorov. Tých treba získať, lebo ciele sú pre to, aby si ich človek vytýčil a urobil všetko pre ich dosiahnutie. Pred rokmi bol problém, či DAC vypadne alebo nie. Pred rokom, či skrachuje alebo nie. A teraz sa rozprávame o tom, či bude tréningové centrum, alebo štadión. Podľa mňa je to dobrá vec.“

Čo sa týka tréningového strediska, pôvodne bola v pláne obnova mládežníckeho centra v Malom Blahove. To sa zmenilo na nový komplex desiatich ihrísk na území bývalého cukrovaru. Čo bude s areálom v Malom Blahove?

„Je majetkom mesta, my s ním neplánujeme robiť nič.“

Vráťme sa na začiatok roka, keď ste prevzali klub. Nakoľko zmenilo toto rozhodnutie váš život?

„Jedna stránka je, že futbal si teraz vyžaduje viac času. Druhá je pozitívna odozva, oduševnenie. Ľudia sa tešia, že podporujem DAC, že klub napreduje. Na jednej strane je to zodpovednosť, ale ak mužstvo vyhrá, ja sa teším rovnako ako hociktorý fanúšik. Ani ja nemám rád, keď remizujeme, či prehráme, rovnako to prežívam, ako ostatní. Z tohto pohľadu sa futbal stal dôležitejším v mojom živote. Avšak to nevadí, prijímam to s radosťou.“

Pre fanúšikov je známym faktom, že vo futbale ste nezačali vyvíjať aktivity len vo februári tohto roka, veď ste predtým podporovali Vrakúň, respektíve mládežnícke tímy FK 2007.

„Výchovu mládeže považujem za dôležitú vec. Odborný úspech dorastu a výsledky mužstiev sú pre mňa rovnako dôležité, ako dobré účinkovanie A-tímu. Avšak najprv treba posilniť mládež, ďalším stupienkom je stabilný DAC, ktorý dosahuje vyrovnané, dobré výsledky.“

V priebehu roka ste zrejme narazili na pozitívne i negatívne veci. Čo vás najviac prekvapilo?

„Azda to, že na jeseň chodilo na zápasy menej ľudí. Takisto ma prekvapilo, že ku koncu sezóny som zo strany fanúšikov cítil netrpezlivosť. Myslím si, že sme si to nezaslúžili. Vzhľadom na to, aký bol DAC pred pár rokmi, dnes je oveľa silnejší a mužstvo pracuje omnoho profesionálnejšie. Mne nestačí uznanie, aký dobrý fanúšikovský tábor máme v slovenských pomeroch. DAC nechceme budovať v slovenských intenciách, preto aj fanúšikov chcem merať s priaznivcami ostatných veľkých klubov. Aby sme v nich vybudovali klubovú vernosť, nech vytrvajú s tímom v dobrom i zlom. Ak ľudia neprídu už po menšom otrase, čo by bolo, keby by mal DAC vážne problémy? Potom by nik neprišiel, nikto by nebol verný? Odo mňa očakávajú, aby som pre fungovanie klubu všetko materiálne i odborne zabezpečil. Pre mňa je zase dôležité, aby ľudia chodili na naše zápasy, aby sa radovali, alebo smútili spolu s mužstvom. Futbal je masový šport, je určený pre divákov, teda ak neprídu, tak niečo nie je v poriadku. Tak ako ja mám zodpovednosť voči mužstvu, tak aj maďarská komunita z južného Slovenska musí cítiť zodpovednosť voči nemu, pretože iba vtedy funguje toto mužstvo, ak má fanúšikovský tábor. Ak je zopár ľudí nespokojných, a oni udávajú tón, potom je to vážna vec, pretože náladu by mala udávať väčšina, nie jednotlivci. Ak bolo nejaké prekvapenie, potom skôr toto. Ale nehovorím to v zlom, iba konštatujem. Toto ma neodradí a nebudem sa vzdávať. Ak sa úprimne pozrieme do zrkadla, treba povedať, že táto sezóna nebola taká euforická, ako jarná. Kdesi ma to prekvapilo a prinútilo premýšľať.“

Čo bolo vaším najkrajším zážitkom, na ktorý si budete spomínať aj o pár rokov?

„Domáci zápas proti Trenčínu bol rozprávkový, bol ozajstnou šľahačkou na torte. Ľudia ho budú spomínať aj po rokoch. Vstali sme za stavu 0:2, v 84. minúte sme vyrovnali a v 92. minúte sme z jedenástky dosiahli víťazný gól. To sú veci, ktoré robia futbal veľkým, vyvolávajú futbalové šialenstvo.“

Počas  sezóny prišiel Kornel Saláta, ktorý sa stal ťahúňom mužstva a aj fanúšikovia si ho obľúbili. Vidíte šancu, aby zostal?

„Situácia je taká, že prišiel na polročné hosťovanie zo Slovana. Má platný záväzok smerom k Bratislavčanom. Každopádne je hráčom, ktorého u nás radi vidíme, ale podmienky, na ktorých sa dohodol so Slovanom, my nedokážeme splniť.“

V akej miere sledujete účinkovanie ostatných našich mužstiev, a ako ich hodnotíte?

„B-tím sa nachádza v stredných sférach tretej ligy, skôr sa približuje k špici. Mužstvo podávalo dobré, vyrovnané výkony. Postúpiť nie je naším cieľom, pretože to, čo sa tam deje - hrávajú mladí, budujeme ich do mužstva - je pozitívne. Ako som spomínal, medzi mládežou nevidím žiaden vážnejší problém, výsledky sú dané. Každý sa snaží, a podľa mňa je v mužstvách ešte viac než to, čo dosiahli, čo je dobrá správa. Je isté, že mládež bude čoraz silnejšia.“

Koncom októbra sa podarilo uzavrieť novú dohodu s mestom. Ako hodnotíte tento proces?

„Vyriešili sme súdny spor, ktorý sa ťahal roky. Vzťahy sme urovnali tak, že DAC odstúpil od zmluvy, ktorá bola pre mesto veľmi nevýhodná, ale pre DAC zase veľmi výhodná. V zásade sa to stalo preto, lebo som chcel dosiahnuť vyrovnaný stav, kedy sa mesto dokáže zaviazať za klub a DAC za mesto. Veď sme spoloční akcionári klubu a beriem ohľad na to, aké bremeno mužstvo znamená pre mesto. Klub ustúpil, pretože s mestom chceme fungovať v dlhšom časovom horizonte.“

Čo sa ale týka štátu, viackrát ste sa k jeho úlohe v súčasnom slovenskom futbale vyjadrili kriticky.

„V zásade je šport na Slovensku úplne zanedbaný. V každom prípade bude potrebné vytvoriť funkciu štátneho tajomníka, ktorý sa bude zaoberať iba športom. Čím skôr treba zmeniť športové zákony a hľadať riešenia pre finančné otázky, pre financovanie elitných i ďalších športových odvetví. Treba zabudnúť, že štát sa postaví iba za úspešné mužstvá, zatiaľ čo neúspechy a chod klubov platí súkromný sektor. A to, že za televízny prenos zápasu DAC-Slovan dostanem 700 eur, je vtip.“

Aké ťažké je získať sponzora v súčasnom slovenskom futbale?

„Takmer nemožné. Myslím si však, že situácia sa zlepší. Pre to treba pracovať, spolu so štátom, a dostaneme sa tam, že sponzori budú.“

Počas jesene prišla do štruktúr klubu hviezda svetovej veľkosti. Čo očakávate od Aljošu Asanovića?

„Aljoša priniesol trocha medzinárodnosti, skúsenosti do nášho sveta. Má výborné komunikačné schopnosti, je bezprostredným človekom. Jeden z najpozitívnejších zjavov z balkánskeho futbalu, s ktorým som sa doteraz stretol. Veľmi rád s ním spolupracujem a verím, že tak zostane dlhodobo.“

Čo želáte fanúšikom a čo im sľubujete na rok 2015?

„Želal by som si, aby pokračovalo všetko, čo sme začali. Fanúšikom sľubujem, že čo som začal, v tom budem aj pokračovať.“

Kde by ste chceli vidieť mužstvo o tri roky?

„O tri roky si predstavujem mužstvo, ktoré v slovenskej lige podáva dlhodobo vyrovnané výkony, disponuje veľkou hernou kvalitou, dosahuje dobré výsledky, a  pravidelne bojuje o majstrovský titul, ale minimálne chce byť na stupni víťazov. A okrem toho je dôležitý silný klubový život, silné mládežnícke zázemie. Toto vidím pred sebou, to je cieľ. Bez toho sa nedá robiť futbal. Všetci si želáme, aby sa DAC stal majstrom, bol úspešný, hral poháre. Pre to sa oplatí robiť futbal.“