Aktuality

Tibor Zsákovics: Deti chcú hrať opäť za DAC

Tibor Zsákovics: Deti chcú hrať opäť za DAC

A-TÍM
|
Aktuality
| st 4.3.2015, Nagy Krisztián

Podstatnú časť aktívnej futbalovej kariéry prežil vo farbách DAC Dunajská Streda. Celé desaťročie patril k ťahúňom mužstva a aj trénerskú dráhu spojil s klubom svojho života, v ktorom sa už roky venuje mládeži. Hosťom v našej rubrike Legendy DAC je tentoraz bývalý obranca, či záložník žlto-modrých Tibor Zsákovics.

Z Horného Mýta, kde začínal s futbalom, je to do Dunajskej Stredy iba na skok. Do DAC si odtiaľ odskočil ako štrnásťročný, ale z pohľadu futbalu to bol poriadny skok. „Bola to veľká vec. S dedinským tímom som hral, už ani neviem ktorú, hádam aj poslednú súťaž. A dorastenecké mužstvá DAC boli v tom čase druholigové,“ pritakáva Tibor Zsákovics. Talentovaný mladík sa však ani tam nestratil. „Bolo dobré, že mládežnícke duely boli predzápasmi áčka a v druhom polčase sa na nás často pozeralo 1500, či 2000 ľudí.  Ľudia tak mali možnosť spoznať, kto je akým hráčom už v mladšom veku. A práve ich hlas a kritika toho, koho považujú za dobrého hráča, a koho za slabšieho, zaváži,“ spomína na mladé letá v dunajskostredskom klube, kde ho začal trénovať Franci Sidó.

A jedného pekného dňa ho pozval tréner Karol Pecze trénovať s A-tímom. „Z klubu nám oznámili, že sme už vyrástli z dorasteneckého veku a spolu s Mikim Radványim nás zavolali do áčka. Bol to ako zázrak. Nemali sme iný sen, než hrať za A-tím DAC. V kádri boli vtedy veľké mená, tak sme  považovali za obrovský úspech, že sme sa k nim ako 18-roční mladíci mohli pripojiť. Ak z dvadsiatich chlapcov vybrali práve nás dvoch, tak potom to niečo signalizovalo. Asi sme niečo museli vedieť, ak sme na seba upozornili.“

Do dvadsiatych narodenín mu chýbali tri týždne, keď zažil svoj prvoligový debut v drese DAC. Stalo sa tak 10. augusta 1988 v domácom dueli s bratislavským Interom. Nastúpil od začiatku - v strede obrany. „Vtedy sme v obrane nehrali v jednej línii, ale na libera. A ja som hral posledného,“ upresňuje. Uplynulo iba pár minút a prihodila sa mu nemilá vec. „Bežala asi štvrtá minúta, urobil som chybu a Karol Brezík ju potrestal - prehrávali sme 0:1. Prišli za mnou starší hráči Ján Hodúr a Dušan Liba, potľapkali ma po pleciach a povedali: nevadí, teraz si zaplatil členské v prvej lige, už môžeš hrať,“ vracia sa 46-ročný Zsákovics s úsmevom na perách k svojmu premiérovému zápasu vo federálnej lige. V spomínanom stretnutí jeho spoluhráči už do prestávky obrátili skóre - góly Rudolfa Pavlíka a Tibora Mičinca znamenali konečné víťazstvo 2:1.

Po čase prešiel Zsákovics na post pravého obrancu a neskôr si zahral aj v záložnej formácii. Na ktorom poste sa cítil najlepšie? „Mne najviac vyhovovala pravá strana ihriska, po ktorej sa dalo veľa útočiť, behať, centrovať. Tam som bol asi najlepší, prípadne aj ako defenzívny záložník. Ale rád som hral aj libera, čiže posledného.“

Počas desiatich rokov medzi dospelými zažil vo federálnej lige, ale aj slovenskej, mnoho zápasov, ktoré sa mu vryli do pamäti. „Boli lepšie, ale aj horšie stretnutia. Pamätné boli najmä duely s pražskými tímami Spartou a Slaviou. Pamätám si, v bránke Slavie bol Stanislav Vahala (predtým chytával päť rokov za DAC - pozn. red). Najprv sme prehrávali 0:1, ale nakoniec sme zvíťazili 4:2. A Vahala musel ísť dole z ihriska už v 36. minúte po troch inkasovaných góloch. So Spartou sme odohrali výborný zápas s výsledkom 3:3, ale pár rokov predtým na Letnej sme dostali šestku. V tom dueli som v prvom polčase bránil Stana Grigu a v druhom Tomáša Skuhravého. A tréner Karol Pecze mi po tomto výsledku hovorí: s tebou nebol žiaden problém. Dobre sa to počúvalo ani nie 20-ročnému chlapcovi, hoci sme dostali debakel, “ vracia sa v spomienkach hráč s prezývkou „Zsaki“.

V roku 1998 z DAC odišiel, aby ochutnal legionársky chlebík v Nemecku i Rakúsku. Tam začal aj s trénerskou dráhou, aby v roku 2004 opäť zaklopal na bránu DAC a ujal sa staršieho dorastu: „Po návrate z Rakúska ma oslovili, či by som nemal chuť skúsiť to s trénerstvom v DAC, a bola to dobrá výzva, skúsenosť.“ Trvalo to iba jednu sezónu, ale v roku 2007 sa vrátil k U19 a odvtedy pôsobí v mládežníckych štruktúrach klubu. „Futbal mám stále rád a mládeži sa venujem sedem-osem rokov. A práca s ňou ma baví. S U19 sa nám podarilo postúpiť z druhej do prvej ligy. Teraz trénujem U17 a po jeseni vedieme II. ligu Západ a máme aj najlepšieho strelca v súťaži Ľudovíta Szelleho, ktorý už dal 19 gólov, “ približuje svoju práci pri mládeži.

V DAC zaviali v poslednom čase nové vetry. Cítiť to aj v mládežníckej sfére? „Isteže, kluboví činovníci sa starajú. Ak uskutočnia svoje plány,  to urobí len dobre celému regiónu. V Dunajskej Strede a okolí talenty sú, a sme svedkami javu, že deti - už v útlom veku - chcú opäť hrať za DAC a nie inde. Máme tu veľa chlapcov maďarskej národnosti. A navyše sa hlásia zovšadiaľ - z Rožňavy, okolia Košíc, od Ipľa, že by to chceli u nás skúsiť. Aj vedenie tlačí na to, aby sme začali vychovávať tunajších chlapcov a mohli ich zabudovať do tímu. Na tom pracujeme s plným nasadením.“

Je veľmi spokojný s prístupom svojich zverencov v tíme do 17 rokov: „Prišli z okresných súťaží, z Baky, Galanty, Trstíc a ďalších končín, a radi trénujú, čo je najdôležitejšie - klobúk dolu. A vedia hrať aj futbal. V dnešnej elektronickej dobe im to slúži ku cti. Nevyzúvajú sa z ničoho, nehľadajú výhovorky. A v tréningoch ešte chcú pridávať a pridávať.“

Zsákovics má ešte stále platný registračný preukaz aktívneho hráča, ale nastupuje už iba sporadicky: „Trénujem piatu ligu v Ohradoch a kopačky si obujem len v prípade núdze, ak nám chýbajú hráči.“

Ani  jeho synovia sa nevyhýbajú futbalovým trávnikom. „Starší Tibor, ktorý je ročník narodenia 1993,  obliekal dres DAC, študuje na Univerzite Komenského tlmočníctvo. Futbal úplne nezanechal, hráva u mňa v Ohradoch. Mladší Ákos nosí dres U12 a kde inde, než v DAC.“ A tak nie je vylúčené, že jedného dňa bude v A-mužstve Dunajskej Stredy figurovať po rokoch opäť priezvisko Zsákovics.

Kto je Tibor Zsákovics

Dunajskostredský rodák (30. august 1968) prišiel do mladšieho dorastu DAC z Horného Mýta. V A-mužstve debutoval v lete 1988 ako 19-ročný. Po narukovaní do Komárna a odkrútení si vojenčiny v ČH  Hurbanovo (1989/90,) a krátkej zastávke v Gabčíkove (1990) si odkrútil v jednom kuse sedem sezón v drese DAC (1991- 1998). Obliekol ho 174-krát, na konte má 17 gólových zásahov, zahral si aj v európskych pohároch. Dvakrát bol s tímom vo finále Slovenského pohára, v oboch sa to skončilo prehrou - v penaltovom rozstrele. V aktívnej kariére pokračoval v 3. nemeckej lige v Cloppenburgu (1998-2001) a nasledovali zastávky v nižších rakúskych súťažiach: Oberwart, Andau, Siesdorf, Aschpern. V Andau začal aj s trénerským remeslom, aby pokračoval v DAC ako tréner staršieho dorastu (2004/2005). Od roku 2007 pôsobí ako tréner v mládežníckych štruktúrach DAC, okrem starších dorastencov viedol aj B-tím a momentálne má na starosti U17. Krátko pôsobil aj v Topoľníkoch a dlhšie obdobie je trénerom OFK Rapid Ohrady.

Ladislav Harsányi

article_bannerarticle_banner
deneme bonusu
×
Dnes v 15:30 | A-tím
KFC Komárno futbal
DAC 1904